Príbeh sedemnásťročných samotárov Jamesa (Alex Lawther) a Alyssy (Jessica Barden) prechádzajúcich neľahkým dospievaním jednoducho musí chytiť za srdce a zároveň úprimne rozosmiať. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že ide len o pozérsku, samoúčelnú „blbosť“ pre tínedžerov, v skutočnosti ide o veľmi uvedomelé a autorské dielo, ktoré poteší aj dospelého. Nakrútil ho debutant Jonathan Entwistle. Režíroval všetkých osem častí a pomerne svojsky adaptoval rovnomenný komiks Charlesa Forsmana z roku 2011.
Málo dielov s krátkou minutážou dvadsaťpäť minút sa ukázalo ako veľmi dobrá voľba, pretože si seriál svižným tempom s ľahkosťou drží divácku pozornosť. A vzhľadom na to, že Netflix vydáva von väčšinou všetky časti naraz, nie po týždni, ako to býva zvykom pri iných seriáloch, môže sa stať, že divák si celú sériu pozrie za jeden večer.
To, čo na britskom seriáli najviac zaujme, je bezpochyby hra so žánrami a atypickí hlavní (anti)hrdinovia. Ide o zmes kriminálky, romance, akčného trileru a road movie. Táto kombinácia je skvele vyvážená a nepôsobí hybridne, ale, naopak, veľmi prirodzene.
Motív cestovania, respektíve unikania od problémov, domova, ľudí, tiež skvele vyjadruje charaktery dospievajúcich, ešte neskúsených a vyľakaných tínedžerov. Spoznávajú nielen krajinu okolo seba a ľudí v nej, ale aj samých seba či život ako taký. Čím viac kilometrov prejdú, tým sú skúsenejší, obozretnejší, opatrnejší.
Absurdnosť scén, nepredvídateľnosť a pohrávanie sa s diváckymi očakávaniami (úsmevné dejové zvraty) sú tiež akousi esenciou života. Každá akcia vyvoláva reakciu a v sekunde sa tak môže všetko zmeniť. Balansovanie medzi vážnosťou a humorom je citlivé a funguje na výbornú.
Jediné, čo spočiatku môže prekážať a iritovať, sú práve James a Alyssa, keďže ich povahy sú svojské, vymykajúce sa všetkému obyčajnému a normálnemu. James je introvert, samotár, mysliaci si o sebe, že je psychopat, Alyssa zase extrovertná, drzá, uštipačná s potrebou mať niekoho pri sebe a byť stredobodom pozornosti. Proces naladenia sa na ich vlnu môže byť komplikovaný, no ak divák vydrží, pravdepodobne im začne čoskoro držať palce. Umne sú napísané aj vedľajšie postavy ako rodičia hlavných postáv alebo empatická policajtka Eunice roztomilo dvoriaca svojej kolegyni.
Z hľadiska štýlu je najinovatívnejším najmä strihová skladba. Rapidmontáž raz zámerne mätie diváka, dáva mu falošné alebo neúplne indície, inokedy ho trefne rozosmieva. Potešia aj kamerové jazdy či príjemný soundtrack a jeho zakomponovanie do obrazu – častokrát slúži ako kontrapunkt a má tiež úlohu pobaviť. Možno si všimnúť aj výrazné parodické prvky a narážky na americké seriály alebo pohrávanie sa s rodovými a rasovými konvenciami (Alyssin mierne úchylný otčim moslimského pôvodu, alebo lesbické policajtky, z toho jedna afroamerického pôvodu).
Niekoľko otázok zostalo nezodpovedaných, napriek tomu sa o druhej sérii The End of the F***ing World ešte nič nevie a jej vznik je otázny. Prvá séria však pôsobí ako veľmi koherentný celok, ktorý funguje sám osebe, a prípadná absencia ďalšej by jej vôbec neuškodila.
