Ak niekto čakal Čeľuste 21. storočia a bol celý nabudený na nový blockbuster s populárnym Jasonom Stathamom, už po pár minútach filmu vychladol. Stačila totiž naozaj len chvíľa na to, aby divák zistil, že pôjde o extrémne „vážny“ film bez štipky sebareflexie. Plný extrémne hlúpych či naivných scén, nad ktorými sa dá len krútiť hlavou.
Znepokojené a vystrašené výrazy v detailoch každých desať sekúnd, epická hudba k tomu. Snaha o napätie, ktoré sa nedostaví. Režisér Jon Turteltaub (Fenomén, Frajeri vo Vegas) a trojica scenáristov Dean Georgaris, Jon Hoeber a Erich Hoeber akoby zabudli, že niektoré žánrové postupy už v roku 2018 nefungujú tak, ako fungovali napríklad v 70. rokoch v dielach ako Čeľuste (1975) alebo Votrelec (1979).
Film príliš dlho a zbytočne otáľa so zobrazením hlavného monštra, pričom v traileroch ho bolo vidno hádam v každom zábere. Minutáž je celkovo poriadne prepálená a už po hodine a pol divák cíti, že ide o naťahovanie látky, ktorej by sadlo ideálne 70 minút, nie 113.
Ide totiž o totálnu recykláciu všetkých doterajších filmov o žralokoch, ale bez štipky invencie. Film sa riadi bod po bode tými najpriamočiarejšími žánrovými konvenciami, čo je až zarážajúce a evokuje to otázku, či boli teda tvorcovia naozaj takí naivní a mysleli si, že to bude fungovať, alebo si len mysleli, že im to proste prejde. Práve vážnosť je to, čo filmu najviac nesvedčí. Enormné množstvo uplakaných, sentimentálnych scén s „hlbokými“ dialógmi podfarbenými nevkusne patetickou hudbou maximálne irituje. Všetko má tak opačný efekt. Ak chceli tvorcovia divákov rozcítiť, skôr ich rozosmejú. Rovnako to je aj s hlavnou morskou príšerou – obrovským žralokom megalodonom. Vôbec nepôsobí hrôzostrašne, ale tiež skôr smiešne a umelo.
Napriek tomu, že sa film snaží pracovať aj s humorom a práve v tejto sfére je najsympatickejší a najlepší, až príliš cítiť kontrast s vážnosťou, ktorá má jasnú prevahu. Je teda škoda, že to tvorcovia nepoňali ako čistú postmodernú sebauvedomelú kinozábavu na štýl Rýchlo a zbesilo 8 (2017), ale ako hlbokú drámu, ktorá aj tak (nečakane) končí ako detská rozprávka. Všetko je predvídateľné, každá „ľakačka“ príde presne vtedy, keď ju divák očakáva. Rovnako to je aj s umieraním alebo so zachraňovaním postáv. Tie sa, mimochodom, správajú ako figúrky bez mozgu, chýbajú im dostatočné motivácie a lepšie, pevnejšie charaktery.
Takisto chýba potrebná chémia medzi hlavnou dvojicou Jonasom (Jason Statham) a Suyin (Bingbing Li), pričom najzaujímavejšou a najmilšou postavou je malá Meiying. Nedarí sa ani navodiť tú správnu tajomnú atmosféru. Napriek tomu, že novoobjavený podmorský svet je tajomstiev plný. Jednoducho chýba všetko, čo plnohodnotná žánrovka potrebuje. MEG: Hrozba z hlbín je ukážkovým príkladom absolútne nefunkčného a zlého filmu, ktorý bohužiaľ nudí aj pri tých najakčnejších scénach. Dramaturgicky nezvládnutý, štýlom nijako nevynikajúci, keďže všetko už sme videli inde, navyše oveľa lepšie spracované. Hrozba z hlbín je jednoducho veľké sklamanie.
Hodnotenie Pravdy:
1 z 5 hviezdičiek
