„Odpočívaj v pokoji, Burt Reynolds, nedocenený ako dramatický herec (Vyslobodenie), nedocenený ako režisér (Sharkyho mašina), ale zároveň vzácna filmová hviezda, ktorá si to na plátne absolútne užívala. Nikto nemal v očiach takú iskru. Len si pozrite starého dobrého Banditu,“ napísal v reakcii na úmrtie režisér a scenárista Edgar Wright. „Burt Reynolds bol jedným z mojich hrdinov. Bol tým, kto vyšliapaval nové chodníčky. Ukázal cestu, ako sa zo športovca stať najlepšie plateným hercom, a vždy ma inšpiroval. Mal tiež veľký zmysel pre humor,“ napísal na twitteri Arnold Schwarzenegger.
Reynolds pôvodne uvažoval o futbalovej kariére. Jeho sen mu však prekazilo zranenie, ktoré ho však priviedlo k učiteľovi angličtiny Watsonovi B. Duncanovi. Ten v Reynoldsovi rozpoznal talent a nasmeroval ho k herectvu. Vďaka úlohe, do ktorej ho obsadil, získal herec cenu a štipendium v newyorskom divadle Hyde Park Playhouse. Príťažlivý mladý muž bol magnetom na ženy a herečka Joanne Woodwardová mu pomohla zohnať agenta. Tak sa pomaly začala rozbiehať jeho herecká kariéra, ktorú spočiatku nepovažoval za veľmi reálnu. Z tohto obdobia je známa aj historka, ako na jednom večierku s Reynoldsom flirtovala staršia žena, ktorá ho požiadala, či by sa s ním nemohla zviezť taxíkom. Keď vystupovala, spýtal sa jej, ako sa volá. Bola to Greta Garbo. Neskôr mu vraj odkázala, že bol idiot. „Myslel som si, že by mi možno mohla dať druhú šancu, ale to sa nestalo,“ citoval Reynoldsa britský Guardian.
Odmietol Gretu Garbo aj Bonda
Popri divadelných úlohách si privyrábal rôznymi prácami, neskôr sa však začal objavovať v televízii a v roku 1961 prišiel filmový debut v snímke Angel Baby. V tomto období Reynolds účinkoval napríklad vo westernovom seriáli Gunsmoke, v spaghetti westerne Navajo Joe (1966), v dobrodružnej snímke Slepá ulička (1969) či v kriminálnom seriáli Dan August a jeho hviezda začala stúpať. Začiatkom 70. rokov prišla ponuka od producenta Alberta R. Broccolliho, aby stvárnil Jamesa Bonda. Sean Connery chcel totiž väčší honorár, a tak sa hľadal nový predstaviteľ tajného agenta. Reynolds úlohu odmietol so slovami: „Američan nemôže hrať Jamesa Bonda. To jednoducho nepôjde.“ Neskôr tvrdil, že toto svoje rozhodnutie ľutoval. „Vtedy som povedal hlúposť. Mohol som to zahrať a zahral by som to dobre,“ povedal pre USA Today.
Keď sa magazín Cosmopolitan, ako prvý mainstreamový ženský časopis, v roku 1972 rozhodol, že poteší svoje čitateľky plagátom nahého muža, voľba padla na Reynoldsa. Hoci až po tom, čo ponuku odmietol Paul Newman. „Kiežby som to nespravil, pretože potom ma nebrali ako seriózneho herca. Myslím si, že film Vyslobodenie tým utrpel,“ povedal herec pre Business Insider.
Práve Vyslobodenie (1972) bolo zlomovým filmom Reynoldsovej kariéry. Dobrodružný triler v hlavných úlohách s Jonom Voightom a Burtom Reynoldsom o štvorici priateľov, ktorých výlet na kanoe do divokej prírody sa mení na boj o život, patrí k vrcholom žánru a nakrútil ho režisér John Boorman. Keď sa Reynoldsa v marci denník The New York Times pýtal, na ktorý zo svojich filmov je najpyšnejší, odpovedal, že je to práve Vyslobodenie. „Pretože to bol film, ktorý bolo veľmi nebezpečné spraviť, všetci hovorili, že to nepôjde a my sme to dokázali,“ povedal herec, ktorý svoje kaskadérske skúsenosti využíval aj v mnohých ďalších filmoch.
Prekvapivý hit Poliš a bandita
V tomto období Reynolds stvárňuje hlavné postavy najmä v akčných a dobrodružných filmoch, často aj komediálne ladených. Medzi snímky z tohto obdobia patria Na strane zákona (1973), The Longest Yard (1974), Lucky Lady (1974) a predovšetkým Poliš a bandita (1977). Režijný debut kaskadéra a Reynoldsovho priateľa Hala Needhama sa stal prekvapujúcim hitom. Akčná komédia plná automobilových naháňačiek sa stala druhým najlepšie zarábajúcim filmom roku 1977. Hneď po Hviezdnych vojnách. Aj v nich mal Reynolds pôvodne účinkovať ako Han Solo. „Jednoducho som v tom čase nechcel hrať takéto úlohy. Teraz to ľutujem,“ povedal pred dvomi rokmi o odmietnutí tejto postavy pre Business Insider s tým, že uprednostnil snímky, v ktorých mohol predvádzať kaskadérske kúsky. „V úlohe kaskadéra som sa cítil dobre a ak to bolo naozaj nebezpečné, cítil som sa úplne skvele.“
Medzi ďalšími úlohami, ktoré Reynolds odmietol, bola postava bohatého podnikateľa z filmu Pretty Woman (nakoniec ju stvárnil Richard Gere). Pôvodne sa o ňom uvažovalo aj ako o predstaviteľovi hlavnej úlohy filmu Prelet nad kukučím hniezdom, za ktorú neskôr získal Jack Nicholson Oscara. Reynolds podľa vlastných slov odmietol viacero filmov, v ktorých zažiaril Nicholson.
Vtedy v Hollywoode bez Burta Reynoldsa
Na prelome 70. a 80. rokov bol Reynolds hviezdou prvej veľkosti. Päť rokov po sebe bol na čele rebríčka hercov s filmami, ktoré mali najvyššie tržby. V 80. rokoch účinkoval v snímkach Ako strela z dela (1981), Najlepší malý nevestinec v Texase (1982), V žiare veľkomesta (1985) či Žiara (1987). Stvárnil aj hlavnú úlohu v kriminálnom seriáli B. L. Stryker (1989).
Reynolds bol dvakrát ženatý – v 60. rokoch s herečkou Judy Carne a v rokoch 1988 – 1993 s herečkou Lori Anderson. Za lásku svojho života však považoval kolegyňu Saly Field, s ktorou účinkoval v Polišovi a banditovi a mali spolu vzťah na prelome 70. a 80. rokov. Nikdy sa však nevzali. V roku 1996 musel Reynolds vyhlásiť bankrot. Okrem extravagantného životného štýlu aj pre rozvod so svojou druhou ženou.
O rok neskôr prišiel do kín film Hriešne noci. Úlohu režiséra pornofilmov, ktorú mu zveril Paul Thomas Anderson, však neznášal – vraj ju sedemkrát predtým odmietol. Na jeho postoji nič nezmenila ani oscarová nominácia, ktorú za snímku získal. Keď ho Anderson oslovil do svojho nasledujúceho filmu Magnólia, Reynolds o tom nechcel ani počuť.
Burt Reynolds nakrúcal až do poslednej chvíle. Mal sa objaviť aj v pripravovanom filme Quentina Tarantina Vtedy v Hollywoode, čo však už nestihne. Keď mu pred dvomi rokmi odovzdávali na Key West Film Festivale cenu za celoživotné dielo, mnohí sa ho pýtali, kedy sa rozhodol, že pôjde do dôchodku. „Neodišiel som do dôchodku. Som neobyčajne šťastný, že pracujem, a keď prestanem, šťastný nebudem,“ citoval ho vtedy portál Indiewire.
