Recenzia: Zrodil sa nový talent

Sean Penn, Ben Affleck, Tom Hanks, George Clooney, Ryan Gosling či mnoho ďalších. Všetci sa v priebehu svojej hereckej kariéry dostali do momentu, keď si povedali, že chcú vyskúšať, aké to je dirigovať, namiesto byť dirigovaný. Tento rok sa k nim pridal aj Bradley Cooper známejší najmä z bláznivých či romantických komédii ako Vo štvorici po opici (2009) alebo Terapia láskou (2012). A je jasné, že jeho režijný debut je istým únikom z komfortnej zóny. Cooper sa snaží nielen ľuďom, ale aj sám sebe dokázať, že má na viac. Vyjsť zo škatuľky, ktorá neveští nič dobré, predviesť sa na maximum aj v inom svetle než doteraz.

To, čo sa mu podarilo, však nečakal možno ani on sám. Rola zhýralého rockera Jacksona Mainea je totiž jeho životnou úlohou. Možno práve preto, že si ju s pomocou Erica Rotha a Willa Fettersa napísal sám. Ide naozaj o herecký koncert a nie iba o hladenie ega, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Jeho režijný debut je stopercentne úprimnou autorskou výpoveďou od srdca. Cítiť, akoby to, čo dáva režisér (možno ho tak už hrdo označiť) von, ho skutočne trápilo už nejaký čas a potreboval to konečne zo seba dostať. Cooperova úprimnosť je najsympatickejšia, najviac baví a hravo prebíja všetky nedostatky filmu. Postava milého, bezprostredného, no tiež nesmierne sebadeštrukčného dobráka, ktorý sa bláznivo zamiluje a následne na to dopláca, si jednoducho získa každého.

Divákov si získa aj utiahnutá málo sebavedomá Ally. Stvárnila ju Stefani Germanotta, známejšia pod umeleckým menom Lady Gaga. A v rámci kontextu jej speváckej či hereckej kariéry (Machete zabíja, Sin City) to vyzerá tak, že si tiež chcela mierne napraviť reputáciu. Aj ona ukazuje naplno svoje kvality a inú, dosiaľ nepoznanú, polohu. Ally ako speváčka stúpa čoraz vyššie, pričom však stráca autenticitu a stáva sa bábkou v rukách producenta. Práve v tejto rovine nepochybne cítiť isté autobiografické prvky, keďže sama je umelkyňou roky sa pohybujúcou v šoubiznise, čo môže značiť, že z jej strany ide tiež o určitú úprimnú aj bolestivú spoveď.

Chémia hlavnej dvojice je v každom prípade natoľko silná, až obe postavy akoby splývali do jednej a je na ne vskutku radosť pozerať sa. Oku, ale aj uchu lahodí aj formálna stránka, konkrétne skvelá montáž či strih zvuku. A v neposlednom rade aj piesne zložené priamo pre film, kde obaja herci predvádzajú naplno svoj talent. Je preto škoda, že film mierne ťahá dole dosť výrazné žánrové klišé (aj keď cítiť Cooperovu snahu o oživenie a pohrávanie sa s ním), tiež zopár scén až príliš pritiahnutých za vlasy či mierne patetický záver. Odkaz, ktorý z filmu ide, však funguje a prenáša sa na diváka.

Bradley Cooper má všetky predpoklady na to, aby bol raz maximálne vyzretým autorským režisérom pracujúcim výhradne s vlastnou látkou. Toto bola ešte viac-menej len skúška a rozcvička. V každom prípade úspešná.