Mandlová aj Baarová si slávu po vojne odskákali

Storočnica Československa je aj storočnicou československej kinematografie. Na tomto mieste vám každý týždeň pri príležitosti výročia pripomenieme významné filmy a osobnosti slovenskej a českej kinematografie. Pokračujeme Adinou Mandlovou a Lídou Baarovou, ktoré patrili medzi najväčšie herecké hviezdy prvej republiky.

14.10.2018 16:00
debata (5)

„S Lídou Baarovou som robil štyri filmy a s Adinou Mandlovou šesť. Tých hviezd, s ktorými som nakrúcal, bolo, samozrejme, viac, ale Baarová s Mandlovou sa naozaj absolútne líšili od ostatných, pretože to boli skutočné hviezdy. Možno, že to neboli ani tak vynikajúce herečky, ale boli osobnosti, ktoré pôsobili na ľudí – aj v civile,“ povedal v rozhovore pre Lidové noviny v roku 2004 režisér Otakar Vávra. „Veľmi si neprekážali, každá mala iný charakter. Ale obe boli veľmi ctižiadostivé. Povedal by som, že viac žiarlila Mandlová na Baarovú, pretože tá bola ženskejšia. Lída Baarová, to bola živočíšna krása, najkrajšia herečka, aká sa kedy u nás vyskytla,“ dodal Vávra.

Adina Mandlová (vľavo) patrila k sexsymbolom... Foto: Profimedia
Adina Mandlová Adina Mandlová (vľavo) patrila k sexsymbolom prelomu 30. a 40. rokov.

Ukazovať niečo pekné nie je hriech

Aj Adina Mandlová však patrila ku krásnym ženám a sexsymbolom tých čias. „Nikdy som sa nejako nehanbila, najmä keď som bola mladá, pretože som mala dobré telo. Ukazovať niečo pekné nie je žiaden hriech,“ povedala v rozhovore, ktorý s ňou nahral Josef Škvorecký.

Kým Lída Baarová sa k filmu dostala ako neskúsená sedemnásťročná konzervatoristka, Adina Mandlová mala v čase, keď nakrútila svoj prvý film, už 22 rokov a za sebou bujarý život plný flámov, štúdium v Paríži, z ktorého ju pre zlé správanie vylúčili, aj skúsenosti s prácou manekýnky. Práve epizódnou úlohou manekýnky v hudobnej komédii Děvčátko, neříkej ne (1932) odštartovala svoju filmovú kariéru. V snímke povedala jedinú repliku: Z lásky bolej vlásky. Režisér Josef Medeotti-Boháč však s ňou stále nebol spokojný. Mandlová mu vraj nakoniec odvrkla, že kým on nakrúti ďalší film, z nej bude už hviezda. A mala pravdu.

Otakar Vávra v rozhovore s publicistom Stanislavom Motlom spomínal, že cieľavedomá Mandlová sa rozhodla, že zvedie herca a režiséra Huga Haasa. Vyčíhala si ho v Lucerne, kam pravidelne chodieval, sadla si tak, aby ju cestou na toaletu nemohol minúť. Haas sa stal nielen jej milencom, ale aj učiteľom a hereckým partnerom a aj vďaka nemu a scenárom, ktoré jej formoval na telo, sa jej veľmi rýchlo podarilo preraziť. Hoci kvôli nemu odmietla hlavnú úlohu v slávnej a škandálnej Extáze (1933) Gustava Machatého.

Spolu s Haasom si Mandlová zahrala vo Fričových filmoch Život je pes (1933), Ať žije nebožtík (1935) či Mravnost nade vše (1937) a Haas ju po svojom boku obsadil aj do snímok, ktoré režíroval. Mandlová, ktorá filmárov priťahovala svojím sviežo civilným prejavom, sa veľmi dobre vedela postarať aj o svoju propagáciu. Vávra spomínal, že keď vyšiel časopis Kinorevue s jej fotografiou na zadnej strane, behala po pražských trafikách a za 5 korún obracala časopis zadnou stranou nahor.

Milovala nesprávneho muža

Aj Lída Baarová išla čoskoro po svojom debute z filmu do filmu. Ešte nemala ani 20 rokov a na konte už mala takmer dve desiatky snímok (Lelíček ve službách Sherlocka Holmese; Funebrák, Madla z cihelny) a dostala sa aj do hľadáčika nemeckých štúdií UFA, vtedy najväčších v Európe. Hneď jej prvý nemecký film Barkarola (1935) sa stal veľkým úspechom a predurčil herečkin ďalší osud, pretože sa pri jeho nakrúcaní zoznámila nielen s jedným zo svojich životných partnerov, nemeckou hviezdou Gustavom Fröhlichom, ale padla do oka aj Adolfovi Hitlerovi a ministrovi propagandy Josephovi Goebbelsovi.

Lída Baarová patrila na prelome 30. a 40. rokov... Foto: Profimedia
Lída Baarová Lída Baarová patrila na prelome 30. a 40. rokov k najväčším českým filmovým hviezdam.

Milenecký vzťah s Goebbelsom, ktorý sa snažila bagatelizovať, neskôr stál za smrťou niekoľkých členov jej rodiny a zničil jej aj kariéru. Samotná Baarová sa nepovažovala za kolaborantku, tvrdila, že jediné, čím sa previnila, bolo to, že sa zamilovala do nesprávneho muža. „V tom čase to bolo mladé dievča, pohltené slávou, a žila v uzavretom svete ateliérov. O politiku sa nezaujímala. A Goebbels ešte v tom čase vojnovým zločincom nebol,“ povedala pre iDnes.cz režisérka Helena Třeštíková, ktorá o Baarovej nakrútila film Zkáza krásou (2016).

Keď sa chcel Goebbels kvôli vzťahu s Baarovou rozviesť, Hitler to svojmu ministrovi zatrhol a z Baarovej sa v roku 1938 stala nežiaduca osoba. Krátko pred vyhlásením Protektorátu, utiekla za dramatických okolností z Berlína do Prahy. Dva roky predtým tu nakrútila s Otakarom Vávrom film Panenství (1937). Úloha Hany Poláčkovej býva označovaná za vrchol jej filmového herectva. Baarová do konca života ľutovala, že koncom 30. rokov nenašla odvahu skúsiť šťastie v Hollywoode, kam ju volali. Kým jej to nacisti nezatrhli, zahrala si ešte v snímkach Dívka v modrém (1939), Život je krásný (1940) či Turbina (1941) a potom sa presadila v Taliansku. Po vojne strávila takmer dva roky vo väzení, obvinenia z udavačstva a kolaborácie sa nepreukázali. Po komunistickom prevrate Baarová emigrovala.

Z výslnia do väzenia

Adina Mandlová koncom 30. rokov zažívala svoje najväčšie úspechy. V roku 1937 nakrútila desať filmov, medzi nimi aj Svět patří nám s Voskovcom a Werichom, a objavila sa aj vo vedľajšej úlohe spomínaného Panenství. Bol to práve Otakar Vávra, ktorý herečke ponúkal psychologicky náročnejšie postavy, medzi nimi aj Mariu v snímke Kouzelný dům (1939).

Kým za svoj prelomový film Život je pes dostala Mandlová honorár 5-tisíc korún, po Kúzelnom dome si pýtala honorár 100-tisíc, či išlo o hlavnú, alebo vedľajšiu úlohu. V tomto období nakrútila aj populárne veselohry s Vlastom Burianom ako Ducháček to zařídí (1938) či U pokladny stál (1939) v réžii Karla Lamača, kultového Kristiána (1939) po boku Oldřicha Nového a s Vladimírom Slavínským populárne komédie Holka nebo kluk (1938), Dva týdny štěstí (1940) či Přítelkyně pana ministra (1940). Posledný menovaný sa inšpiroval fámou, ktorá sa šírila Prahou – že Mandlová je milenkou nacistického pohlavára K. H. Franka. Kým vo filme klebety hrdinke pomohli k tomu, aby našla šťastie, realita bola iná. Po vojne sa ľahkovážnej Mandlovej to, že fámy nevyvracala, dokonca ich vraj občas aj využívala vo svoj prospech, vrátilo aj s úrokmi. Herečka, medzi ktorej početnými známosťami boli počas vojny aj nacistickí úradníci a nemeckí herci, strávila niekoľko mesiacov vo väzení, neskôr z Československa takisto emigrovala.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #Lída Baarová #Adina Mandlová