Recenzia: Roadmovie o priateľstve a dospievaní

Dvaja hlavní hrdinovia filmu, štrnásťročný Mára (Tomáš Mrvík) a jeho kamarát, dvanásťročný Heduš, (Jan František Uher) sa rozhodli, že budú dospievať podľa seba. Bez autorít, ustavičných príkazov či obmedzujúcich zákonov. Stačí im jedno ukradnuté auto, pes a tajomná stopárka (Eliška Křenková). Obaja sú osamelými outsidermi snažiacimi sa spríjemniť si spoločný čas, pretože niekde v kútiku duše vedia a cítia, že ich bezstarostná jazda do neznáma sa raz skončí a budú za to musieť niesť následky. Nielen od svojich rodičov, ale aj od polície.

Mára s Hedušom pôsobia spočiatku ambivalentne a nie sú divákovi príliš sympatickí. Postupom času, popritom, ako sa ich charaktery odhaľujú a divák získava nové informácie či sleduje ich konania, však divák začne prehodnocovať svoje prvotné dojmy. Navyše mladí hrdinovia stretávajú ľudí, oproti ktorým sú zrazu až anjelikmi, a nie nebezpečnými indivíduami patriacimi do polepšovne. Sú to v podstate obyčajní chalani, ktorých však namiesto rodičov vychováva ulica. Úplne prirodzene ich zaujímajú dievčatá a sex či to, ako sa dostať k peniazom. Sú však tiež znechutení aj vystrašení zo skutočného sveta plného nespravodlivosti a šikanovania. Preto sa s ním na jednej strane snažia bojovať či až zúfalo, miestami naivne a utopicky, pred ním a zvrátenými okoloidúcimi utiecť čo najďalej, vytvoriť si svoj vlastný mikrokozmos s vlastnými pravidlami, kde si iba oni vyberú spoločníkov.

Najväčším plusom filmu je absolútna, až zarážajúca autentickosť (najviac podobná Omerzovmu filmu Príliš mladá noc z roku 2012). Aj keď táto výpoveď o súčasnej mladej generácii a jej hmlistej budúcnosti bude pre niekoho možno kontroverzná či poburujúca, jasne značí jednu vec – Omerzu je citlivým majstrom v práci (nielen) s detskými hercami. Podáva nie príliš páčivý, ale za to maximálne výstižný obraz bez príkras a zachádza tam, kde sa väčšina jeho režijných kolegov zájsť bojí. Český režisér tak veľmi rafinovane a miestami cynicky provokuje, ale robí to nanajvýš prirodzene, nie nasilu.

Výrazná je aj psychologická rovina a zamlčiavanie. Film zámerne necháva diváka domýšľať si isté veci a klásť otázky, pričom jednou z nich je napríklad aj to, či sú metódy, akými vyšetrovatelia (Lenka Vlasáková a Martin Pechlát) pracujú s Márom, potom ako ho chytia, správne, profesionálne aj účinné. To nadhadzuje zase ďalšie otázky, ktoré nie náhodou siahajú až k spoločensko-politickému kontextu. Napriek silným, zapamätateľným momentom filmu nechýba ani odľahčujúci jemný situačný humor či skvelé hlášky, pričom je možné, že práve Všetko bude sa raz stane kultovou záležitosťou.

Omerzova roadmovie o ceste za slobodou či o sile priateľstva je nenápadným, malým veľkým filmom a rozhodne patrí medzi to úplne najlepšie, čo sa minulý rok objavilo v českých kinách. Okrem toho snímka krásne dotvára režisérovu filmografiu plnú outsiderov a citlivých aj dôležitých tém.