Počas svojej viac ako päťdesiatročnej hereckej kariéry sa objavil v romantických komédiách, muzikáloch, gangsterkách či ťažkých drámach, no posledné roky si ho diváci môžu pamätať najmä vďaka špionážnym akčným trilerom ako Bourneovo ultimátum (2007) alebo Skyfall (2012). Anglický herec Albert Finney zomrel vo veku 82 rokov na následky krátkej choroby.
Finney začal kariéru v prestížnej divadelnej spoločnosti The Royal Shakespeare Company, kde sa zdokonaľoval ako divadelný herec. Jeho prvý dotyk so svetom filmu prišiel v roku 1960, keď sa objavil v malej úlohe vo filme Komik Tonyho Richardsona podľa scenára Johna Osbourna. Nasledovala úloha perfektného antihrdinu Arthura Seatona s drsným chladným výrazom, cigaretou v ústach a agresívnou povahou. Drsná štúdia depresívneho povojnového industriálneho a špinavého Anglicka V sobotu večer, v nedeľu ráno v réžii Karla Reisza patrila k najzásadnejším dielam hnutia Free Cinema snažiaceho sa búrať zaužívané konvencie v kinematografii. Bolo to obdobie, keď britskí filmári prenášali na plátno literárne diela skupiny takzvaných rozhnevaných mladých mužov kritizujúcich konzumnú spoločnosť a konzervatívnu britskú morálku.
Po úspechu filmu Richardson Finneyho obsadil opäť, ale už do hlavnej úlohy dobrodružnej historickej komédie Tom Jones zasadenej do 18. storočia. A ak predošlá snímka naplno odštartovala hercovu kariéru, táto mu otvorila dvere plné veľkých možností dokorán. Finney získal Zlatý glóbus a tiež oscarovú nomináciu. Síce ju nepremenil, mohol sa však lišiacky usmievať od ucha k uchu. O tri roky sa už Finney objavil po boku krásnej hviezdy Audrey Hepburnovej v trpkej romantickej road movie Stanleyho Donena Dvaja na ceste o postupne miznúcej láske dobrodružného páru.
Sedemdesiate roky Finneymu tiež priali. Formálne veľkolepý fantazijný rodinný muzikál Ronalda Neamea Scrooge mu priniesol ďalší Zlatý glóbus a už spomínaná Vražda v Orient Exprese úspešného Američana Sidneyho Lumeta, podľa predlohy svetoznámej Agathy Christieovej, zase ďalšiu oscarovú nomináciu.
Okrem toho sa mu zadarilo aj v osobnom živote, oženil sa s francúzskou herečkou Anouk Aiméeovou známou najmä z Felliniho klasiky Sladký život (1960). Manželstvo im však vydržalo len do roku 1978. V osemdesiatich rokoch zahviezdil najmä vo filmoch Johna Hustona, v muzikáli Annie (1982) či v dráme V tieni Vulkánu (1984). Jeden z najpresvedčivejších výkonov predviedol v televíznom filme Richarda Loncrainea Zaťahujúce sa mračná (2002), kde stvárnil Winstona Churchilla.
Historické osobnosti si vyskúšal aj v televíznom filme o pápežovi Jánovi Pavlovi II. (Pope John Paul II., 1984) či spisovateľovi Ernestovi Hemingwayovi (Hemingway, the Hunter of Death, 2001). Herec získal počas svojej bohatej kariéry päť nominácií na Oscara, no nakoniec nepremenil ani jednu. Uznanie divákov a kritikov si však získal aj bez Oscara.
TV Pravda: Slovenský film fičí vpred, hovorí Jiří Mádl (vysielané 2. 2. 2019).
