Na scéne s Polívkom sa Jiří Pecha cítil ako veľký herec

, 28.02.2019 17:57
Jiří Pecha
Jiří Pecha patril k tváram brnianskeho Divadla Husa na provázku, diváci ho však poznajú aj z viacerých filmov. Autor:

Tancuje vo mne rokenrol. Tak hovoril Jiří Pecha rakovine, s ktorou bojoval. Filmový a divadelný herec, ktorý spoluzakladal brnianske Divadlo Husa na provázku, roky spolupracoval s Bolkom Polívkom a diváci ho poznajú aj z filmov ako Dědictví či Lotrando a Zubejda, zomrel vo veku 74 rokov.

„Peca sa spánku zrejme desí, takže keď je na hoteli, pustí si v noci rozhlas a na televízii aspoň obraz. Navyše sa obloží novinami a sedí v kresle, do postele si vôbec neľahne. Podľa mňa chce, aby si smrtka myslela, že tento pán má ešte veľa vecí na práci. Keby ležal a chrápal, tak si Pecu iba tak mimochodom vezme, ale keď ho vidí takto v kresle…“ hovoril v rozhovore pre český magazín Reportér pred necelými tromi rokmi o Pechovi jeho najbližší spolupracovník Bolek Polívka. Paradoxne Pechova prezývka Peca pochádzala zo slova pecivál.

K herectvu Pechu priviedli rodičia, ktorí hrali v ochotníckom divadle v Třebíči. „Nebolo to divadlo len také hocijaké. Chodievala tam tiež hrať pani Nedošínská. Tam som nasal vôňu šminiek a vychodil prvé topánky po javisku v detských úlohách,“ povedal Pecha v rozhovore pre portál Ticbrno.cz. Práve do Brna na JAMU ešte pred maturitou smerovali jeho ďalšie kroky. Prijali ho s tým, že maturitu si neskôr dorobí. Časom sa na to zabudlo. „Divadlo ma aj tak trochu dovzdeláva, povznáša, inak nie som študijný typ,“ hovoril v roku 2003 pre Lidové noviny. „Bolek vraví, že som intelektuálne nesmelší,“ dodal.

Hereckú kariéru začínal Pecha v Satirickom divadle Večerní Brno, neskôr robil kulisára bábkového divadla Radost. „Naivne som si myslel, že to bude švanda, že pre deti sa hrá dopoludnia a potom bude voľno. Ale musel som tam byť od rána od siedmej až do neskorého večera, keď boli skúšky,“ povedal Pecha, ktorý okrem toho aj vodil bábky a celé to vydržal rok. Neskôr pôsobil v Uherskom Hradišti, kde sa zoznámil so svojou ženou a potom dostal echo, že sa bude zakladať dnešné Divadlo Husa na provázku. Rodilo sa na konci 60. rokov a Pecha v ňom účinkoval aj s Bolkom Polívkom, ktorého poznal ešte zo školských čias. Odvtedy často spolupracovali a neskôr sa Pecha objavoval aj v Polívkových televíznych Manéžach. „Nie som žiadny veľký herec, ale keď som hral s Bolkom, cítil som sa tak. Som mu za to vďačný,“ povedal Pecha pre Novinky.cz.

„Začiatky Provázku, to boli krásne časy. Nielenže sme ho zakladali, my sme celú dobu trávili v divadle, žili sme tým, dokonca sme tam aj spali. Vtedy to ale bolo zaujímavé aj mimo divadlo,“ odpovedal Pecha na otázku, kedy bol najšťastnejší. „Pripadá mi, že vtedy si ľudia rozumeli oveľa viac než dnes, keď každý myslí iba sám na seba,“ dodal herec. Medzi jeho najikonickejšie „provázkovské“ úlohy patrila titulná postava Babičky v revuálnej úprave klasiky Boženy Němcovej. Ako jediný herec získal za ňu Cenu Alfréda Radoka za mužský herecký výkon v ženskej úlohe. Dokázal sa však popasovať aj s Kráľom Learom či inými vážnymi postavami. „Ono je to veľké vypätie v takých malých divadlách typu Provázek, kde hráte vo všetkom. To nefunguje tak, že jeden večer hráte a potom máte dva dni voľno, tam idete furt, čo je veľká škola,“ hovoril pre české Právo.

Pechu si všimli aj filmári, hoci sa objavoval skôr v menších úlohách. Debutoval v roku 1978 v Balade pro banditu, ako hájnik sa objavil v Chytilovej Šaškovi a kráľovnej v hlavných úlohách s Polívkom a Chantal Poullain, do úlohy anjela/doktora Strážneho opäť po boku Polívku ho Chytilová obsadila aj do kultového Dědictví aneb Kurvahošigutentag (1992) a úlohu si zopakoval aj v pokračovaní z roku 2014. V rozprávke Lotrando a Zubejda (1997) si zahral starého Lotranda, vodníka stvárnil v Pekle s princeznou (2008) a svätého Mikuláša v Andělovi páně (2005) a jeho pokračovaní. Do úlohy svojrázneho židovského sochára ho Vladimír Michálek obsadil v snímke Zapomenuté světlo (1996), tuláka Cyrila Polku stvárnil v Krajinke (2000) Martina Šulíka a Jan Hřebejk mu v Pupende (2003) zveril postavu kunsthistorika a disidenta Aloisa Fáberu. Účinkoval aj vo viacerých televíznych seriáloch.

„Patrilo by sa napísať, že Provázek stíchol. Je to však presne naopak. Od rána volajú a píšu ľudia, pre ktorých niečo – a väčšinou mnoho – znamenal. Tak živo ako dnes už tu dlho nebolo. Príznačný paradox,“ rozlúčilo sa s Pechom na svojich stránkach jeho domovské divadlo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Bolek Polívka #Dědictví #Jiří Pecha
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku