„V prvom rade by som chcel povedať, že odišla najznámejšia česko-slovenská speváčka na svete. Samozrejme, s výnimkou opery. Málokto si to počas jej života uvedomoval,“ reagoval pre Pravdu spevák skupiny Videk Ján Kuric. S Bílou nahrali najskôr skladbu Ó, maňo a neskôr aj celý album cigánskych piesní. „Odišla po dlhej chorobe, najprv odišiel jej otec, potom jej syn, potom jej manžel. Zostala sama a pár rokov ešte bojovala,“ dodal Kuric, ktorý sa s Bílou prvýkrát stretol vďaka Smetanovej Predanej neveste. „Bolo to také rozpačité stretnutie v jednom štúdiu pri Prahe. Mali sme naspievať playbacky do jedného vystúpenia z Predanej nevesty. Ona bola Mařenka, ja som bol Jeník a Jiří Lábus bol Kecal. Keď prišla do štúdia a dozvedela sa, že ja už som tam, tak sa hanbila, že nechcela vyjsť ani z auta. Museli ju presviedčať. Tak som vyšiel zo štúdia, vyobjímal som ju, vystískal, zábrany sa stratili a odvtedy sme boli najlepší kamaráti,“ spomínal Kuric.
Keď potom skupina Vidiek pripravovala v roku 2000 výberovku svojich najväčších hitov, ktorú poňala ako živú nahrávku, medzi hosťami bola aj Věra Bílá. Ich spoločná skladba Ó, maňo bola veľkým úspechom, a tak Janka Kurica napadlo, že by mohli s Bílou spraviť aj niečo ďalšie. „S Věrou sme sa rozprávali, že kým ešte žije jej otec, taký naozajstný Cigán z východného Slovenska aj s tým naozajstným cítením, neprešpekulovaným, neovplyvneným budapeštianskou kaviarňou či podobnými vecami, že urobíme autentickú spomienku na cigánsku muziku. Zavolala otca, bratrancov a myslím si, že sa nám podarila autentická nahrávka,“ spomínal Kuric na vznik platne Cigánsky plač (2002).
Stála tam, kde The Beatles a plakala
Bílej otec Karol Giňa viedol cimbalovú hudbu, jej mama bola výborná speváčka. „Furt som musela hovoriť, že mama pochádza z muzikantskej rodiny a už som spievala aj v škole. Otec zo mňa robil chlapca, pretože som najstaršia, tak ma učil hrať na cimbal, gitary nemiloval, jednoducho to bol ľudový človek zo Slovenska, ktorý mal naozaj rád husle a takéto veci,“ hovorila Bílá pred rokmi pre českú verziu BBC. Sama tajne počúvala rádio Slobodná Európa a mala rada The Beatles či Rolling Stones.
V roku 1976 sa Bílá objavila v menšej úlohe filmu Dušana Hanáka Ružové sny (1976) a neskôr tiež v jeho snímke Ja milujem, ty miluješ (1980). V roku 1985 vyšli v Pantone v edícii Písničky do kapsy rómske piesne z jej repertoáru. V tom čase spievala s cigánskou cimbalovou hudbou. Podľa vlastných slov takto vystupovala 25 rokov.
Na jednom z festivalov si ju všimla folková speváčka Zuzana Navarová. Považuje sa za jej objaviteľku a pomohla jej a skupine Kale nahrať debutovú platňu Rom-Pop (1995). Okrem Navarovej zohral dôležitú úlohu v speváčkinej kariére Jiří Smetana, ktorý jej pomohol k medzinárodnému úspechu. Autor textu piesne Sluneční hrob emigroval v 70. rokoch do Francúzska, kde organizoval koncerty neskorších veľkých hviezd ako napríklad The Police. V Bílej a skupine Kale vycítil potenciál a dostal ju nielen na pódiá v takmer troch desiatkach krajín sveta, ale aj do lietadla, ktorého sa bála. Hoci kedysi snívala o kariére letušky.
Za najväčší úspech Smetana považoval, keď sa mu Bílú a Kale podarilo dostať do amfiteátra Hollywood Bowl, kde predtým hrali The Beatles, Rolling Stones a ďalšie najväčšie svetové hviezdy. „Prišla som na pódium a začala som plakať. Nie od strachu, ale od radosti! Viete, celý život som mala rada Beatles – a naraz stojím tam, kde kedysi stáli oni! A tak som spievala. A tiekli mi slzy,“ hovorila pre Lidové noviny speváčka. Cestu do sveta jej a skupine Kale otváral album Kale Kaloré (1998).
Na treťom albume Rovava (2001) spolupracovala Bílá napríklad aj s Chicom Bouchikhim, gitaristom skupiny Gipsy Kings. „Gipsy Kings poznám už desiatky rokov, pretože som im vo Francúzsku organizoval koncerty. Paradoxné je, že Európa na nich trochu pozabudla a dnes sú oveľa slávnejší v Amerike. Tam sú štadiónovou kapelou. Dá sa povedať, že Věra je vo Francúzsku momentálne oveľa slávnejšia: vystupovali sme spoločne na festivale v Arles, čo je rodné mesto Gipsy Kings, v novinách vyšiel obrovský článok o Věre iba s maličkou zmienkou o Chicovi,“ povedal v roku 2001 v rozhovore pre Lidové noviny speváčkin manažér Jiří Smetana.
Išla si oči vyplakať
Onedlho nato sa ich cesty rozišli. Smetana jej naplánoval turné – vypredaná slávna Carnegie Hall v New Yorku či Kráľovské divadlo v Madride však boli Bílej „ukradnuté“ a podľa Smetanu zmizla niekde na Slovensku, pričom predstierala, že leží v nemocnici. O svojskej povahe speváčky hovorili aj ďalší kolegovia s tým, že žije vo vlastnom svete, má nereálne sny a je nespoľahlivá. Neskôr Bílá ukončila spoluprácu so skupinou Kale. Pätica muzikantov vtedy pre iDnes.cz prirovnala formáciu k autu. Motor síce zostal, ale značka, ktorou bola Bílá, odišla. Věra Bílá niekoľkokrát chystala návrat na pódiá. Nedávno jej s ním pomáhal kapelník skupiny Džino Rom-Rock Dušan Čonka. Skončil však vo väzení kvôli vydieraniu a ťažkému ublíženiu na zdraví. V ich spolupráci sa rómska hudba mala miešať s rockom. S posledným pokusom o comeback Bílej pomáhal aj superstarista Jan Bendig. Prvý zo spoločných koncertov mali absolvovať už v piatok.
Počas svojej kariéry spievala Věra Bílá v parížskej Olympii aj v Bielom dome pre Billa Clintona. Peniaze, ktoré zarobila, sa jej však rozkotúľali. Začala totiž holdovať hazardu, hrať na automatoch a prišla aj o bývanie. Posledné roky života trávila v ubytovni v rodných Rokycanoch. „Najlepší herci v Anglicku aj v Amerike tiež hrali a prišli na mizinu. Tak prečo by som si nezahrala ja?“ hovorila. V programe Českej televízie 13 komnata prezradila, že viac ako prehrané peniaze ju trápilo, že nemohla mať deti. Jej adoptovaný syn zomrel v roku 2013, krátko nato zomrel aj jej manžel, s ktorým bola od svojich pätnástich rokov.
Podľa jej vlastných slov, aj keď ľudia vo Francúzsku, v Kanade, Amerike či inde na svete nerozumeli textom jej piesní, dokázala ich rozplakať. Takisto ako sama seba. „Aj keď si idem vyspievať srdce, neoslavujem. Čo oslavovať, keď Rómovia zomierajú skôr ako iní ľudia? Niekedy, keď vystupujem, tak si chlapci myslia, že to, čo mi steká po tvári, je pot. V skutočnosti si idem oči vyplakať,“ povedala v čase najväčšej slávy britskému Guardianu.