Recenzia: Ženy. Život. Sloboda

Odpovede ponúka vo svojom najnovšom, v poradí iba druhom celovečernom filme Bojovníčky slnka, mimoriadne talentovaná štyridsaťdvaročná Francúzka Eva Hussonová. Ponúka extrémne desivý a drsný náhľad do sveta kurdských žien bojujúcich proti islamistom, ktoré akoby vstali z popola a premenili sa na úplne iné bytosti.

„Máme dve možnosti – buď zomrieme, alebo budeme bojovať. Zažili sme to najhoršie, čo horšie sa nám môže stať? Ženy. Život. Sloboda,“ kričí a burcuje svoje „sestry“ Bahar (Golshifteh Farahaniová, známa aj z filmu Paterson), veliteľka rebelantskej vojenskej jednotky Bojovníčky slnka predtým, než vkročia na bojové pole plné islamských teroristov. Práve vďaka nim prišli o všetko na čo im kedy záležalo a dávalo ich životu zmysel.

Bahar zavraždili pred jej očami otca aj manžela, uniesli syna, znásilnili ju aj jej sestru, predali a spravili z nej otrokyňu. Nečakali však, že keď sa jej raz podarí ujsť, ju to iba posilní a dodá odvahu oslobodiť svoju krajinu plnú zrúcanín, lietajúcich guliek, zaschnutej krvi, mŕtvol a sĺz, od teroru a útlaku sfanatizovaných bláznov. Odvážne ženy sprevádza s fotoaparátom na každom kroku, aj počas búchania granátov a prestreliek, taktiež odvážna a skúsená francúzska reportérka Mathilde (Emmanuelle Bercotová), aby čo najdôveryhodnejšie zmapovala ich ťažké osudy. Už od prvých minút cítiť, že náročná téma tnúca do živého je v správnych rukách. Nie je totiž tak veľa formálne precíznych a myšlienkovo silných hraných filmov zaoberajúcich sa ťažkým životom (nielen) žien na Blízkom východe. Je možné, že bežnému civilizovanému európskemu divákovi bude daný film pripadať dokonca až ako fikcia, keďže si situáciu, v akej sa ocitli postavy filmu, nevie predstaviť ani v najhoršom sne. Snímka sa však inšpiruje skutočnými udalosťami z roku 2014, keď Islamský štát v irackom Kurdistane začal s genocídou Jezídov.

Hussonová veľmi výstižne vykresľuje zdevastovanú krajinu a zúfalstvo jej obyvateľov poznačených nemilosrdnou a krutou vojnou. Divák si spolu s hlavnými postavami prechádza doslova peklom a ponára sa do čoraz väčšieho marazmu či utópie. Môže za to najmä skvelá kamera Mattiasa Troelstrupa. Strhujúce kamerové jazdy na bojisku naháňajú hrôzu a zvyšuje ju vyslovene znepokojivá hudba Morgana Kibbyho. Tá akoby definovala všadeprítomné zlo a predpovedala, že sa čoskoro v zábere niečo udeje. Detaily tváre v spojení so skvelými hereckými výkonmi či vkusne využité spomalené zábery zase vyvolávajú potrebnú empatiu.

Ako negatívum sa môže javiť jedine pomalé, až meditatívne tempo, vďaka nemu však režisérka docieľuje citlivosť a zároveň buduje atmosféru. Film tak síce trvá pocitovo dlhšie, ale v porovnaní so všetkým ostatným ide len o akúsi malichernosť. Bojovníčky slnka majú viacero katarzných momentov, pri ktorých buď tuhne krv v žilách, alebo tečú slzy potokom. Aj keď Bojovníčky slnka nevyvolávajú práve najpríjemnejšie pocity, ide rozhodne o dôležité, vyzreté a odvážne dielo tematicky siahajúce ďalej, než sa na prvý pohľad zdá.