Naplniť s týmto námetom minutáž celovečerného filmu tak, aby sa divák ani na chvíľu nenudil, môže byť až nadľudská úloha. A to aj pre skúsených režisérov tvoriacich už niekoľko dekád. Iba tridsaťjedenročnému Brazílčanovi Joemu Pennovi sa tento husársky kúsok podaril, pričom film Arctic: Ľadové peklo je ešte len jeho celovečerným debutom. Mladý filmár sa dostal do povedomia ľudí paradoxne svojím youtubeovým kanálom MysteryGuitarMan ešte v roku 2006 ako muzikant, no dnes ukazuje, že jeho ambície a talent siahajú omnoho ďalej.
Do hlavnej úlohy sa mu podarilo obsadiť päťdesiattriročného Dána Madsa Mikkelsena (známy aj zo seriálu Hannibal) a dá sa povedať, že nekompromisne stavil na istotu. Mikkelsen je výnimočným hercom riadiacim sa vo väčšine prípadov Stanislavského metódou, teda dokáže si siahnuť až na dno svojich síl a ponoriť sa do daného charakteru tak, ako to len ide. Ukázal to už vo svojom hereckom debute, drsnej dráme Dealer (1996) Nicolasa Winding Refna, neskôr v historickej fantasy Barbar (2009) rovnakého režiséra či v mrazivej dráme Hon (2012) Thomasa Vinterberga. A koniec koncov aj v tejto Pennovej minimalistickej dráme.
Arctic: Ľadové peklo uvádza diváka presným strihom okamžite do problematiky a sveta hlavného hrdinu. Divák netuší, a ani sa nedozvie, ako, prečo a s kým vlastne nepomenovaná hlavná postava havarovala v Arktíde, vidí iba to najpodstatnejšie – ako ťažko prežíva pomocou každodenných rutinných úkonov. Rozbeh je nevyhnutne mierne pomalý, rýchlejšie tempo film naberá po príchode ďalšej, takisto nepomenovanej postavy ženy (Maria Thelma Smáradóttir), ktorá prežila haváriu vrtuľníka, no nedokáže chodiť, a tak je odkázaná na mužovu pomoc. Režisér podáva ukážkový príklad toho, ako má vyzerať až vedecky precízna štúdia prostredia aj ľudských charakterov. Nepotrebuje na to veľkolepý, extrémne zamotaný príbeh so šokujúcimi dejovými zvratmi a dlhočiznými dialógmi, úplne si vystačí s minimom slov, správnym rozzáberovaním a priamočiarym naratívom bez zbytočných odbočiek vysvetľujúcich aj tak nepodstatné veci.
Penna s kameramanom Tómasom Örnom Tómassonom fantasticky rozprávajú obrazom, čím lahodia oku diváka a držia tak jeho pozornosť. Dokonalé kompozície dotvára geniálna hudba Josepha Trapanesea. Buduje napätie, atmosféru a miestami veľmi rafinovane predpovedá priebeh nasledujúcich udalostí. Psychologická rovina je zároveň taká silná, že agresívny arktický vietor cíti divák na tvári spolu s postavami, rovnako ako prežíva ich radosť, keď objavia zapaľovač a môžu si uvariť polievku či ohriať ruky. Takisto sa pýta vnútri sám seba, ako by sa v podobnej situácii zachoval on. Stotožnenie s postavami funguje naozaj na maximum. Pennov debut mohol dopadnúť katastrofálne, no pevná štruktúra a precíznosť z neho spravili naozaj milé prekvapenie.
Hodnotenie Pravdy:
- 4 a pol hviezdičky z 5
- Arctic: Ľadové peklo / Island, 2018 / réžia: Joe Penna / scenár: Joe Penna, Ryan Morrison / kamera: Tómas Örn Tómasson / hudba: Joseph Trapanese / hrajú: Mads Mikkelsen, Maria Thelma Smáradóttir a i. / slovenská kinopremiéra: 28. marca
