Narodiť sa do prominentnej newyorskej rodiny neznamená iba bohatstvo, ale aj povinnosti. Od Alexandra Crichlowa Barkera, ako sa celým menom volal, sa čakalo, že bude najlepší. Navštevoval súkromnú internátnu školu, hral na hoboji, spieval v zbore a vynikal vo viacerých športoch.
Aby vyhovel rodine, začal na Princetonskej univerzite študovať stavbárčinu. Popri tom však hrával i divadlo, ktoré mu otec bankár zakazoval. Keď sa rozhodol, že skúsi šťastie ako herec, otec ho vydedil, a tak sa musel živiť sám. Privyrábal si aj ako osvetľovač a kulisár v divadle, kde získal prvé úlohy.
Počas druhej svetovej vojny sa prihlásil do armády. Bojoval v severnej Afrike a v Taliansku, kde ho dvakrát ťažko zranili. Časť lebky mu museli nahradiť striebornou platničkou, následkom čoho neskôr trpel ťažkými bolesťami hlavy.
V roku 1945 debutoval vo filme, ale väčšinou dostával iba vedľajšie úlohy. Vďaka jeho vyšportovanej postave s výškou 193 centimetrov a mužnej tvári si ho však všimli producenti, ktorí po Johnnym Weissmullerovi hľadali ďalšieho predstaviteľa legendárneho Tarzana. Barker sa ukázal ako vhodný nástupca a jeho tarzanovská premiéra v roku 1949 mu priniesla prvú slávu. Po štyroch pokračovaniach sa však s touto postavou radšej rozlúčil, bál sa „zaškatuľkovania“.
Jeho obavy sa potvrdili. „Tarzanove filmy mi veľmi uškodili. Nikto mi neponúkol herecky zaujímavú rolu, lebo u mňa nepredpokladali ani iskierku talentu,“ prezradil po rokoch. Vybral sa preto do Európy, kde sa uplatnil hlavne v talianskych a nemeckých filmoch (Sladký život, Marco Polo či V oceľovej sieti Dr. Mabuseho).
Veľký zlom nastal, keď mu nemeckí filmári ponúkli úlohu Old Shatterhanda vo westerne Poklad na Striebornom jazere (1962). Barker ju najprv odmietol, ale prehováranie jeho vtedajšej manželky a honorár 250-tisíc mariek ho nakoniec presvedčili. Oplatilo sa, v Európe sa z neho stala hviezda. V „mayovkách“ si zahral celkovo 15-krát, z toho sedemkrát Old Shatterhanda. Tarzanovská skúsenosť sa však opakovala – diváci si ho znova „zaškatuľkovali“, tentoraz ako Winnetouovho pokrvného brata.
Tej nálepky sa už nikdy nezbavil a odvtedy to s ním išlo z kopca. Mihol sa už len v dvoch filmoch a niekoľkých seriálových epizódach, kariéru nenakoplo, ani keď sa vrátil do Ameriky. Vrásky mu pridávali aj rozvodové ťahanice s piatou manželkou (z predošlých vzťahov mal tri deti) a zhoršujúce sa zdravie – dôsledok tuhého fajčenia a alkoholizmu.
Herec, ktorého kolegovia opisovali ako šarmantného, vzdelaného a prívetivého muža, napokon skonal takmer zabudnutý. Keď sa v máji 1973, tri dni po oslave svojich 54. narodenín, vybral v New Yorku za novou snúbenicou, priamo na ulici ho skolil infarkt. Keďže pri sebe nemal doklady, jeho totožnosť zistili len podľa gravírovania na hodinkách. Ľuďom, čo ho našli, však meno Lex Barker už nič nevravelo.
3-krát Lex Barker
- Plynulo hovoril po francúzsky, španielsky aj taliansky a trochu po nemecky.
- Maľoval obrazy a pekne spieval. Martin Böttcher, ktorý zložil hudbu k filmom o Winnetouovi, s ním nahral dve nemecké piesne.
- Opasok, ktorý nosil ako Old Shatterhand vo filmoch, skutočne zhotovili Indiáni. Barkerovej rodine ho darovali Navahovia.
