Režisér Marko Škop: Každé svetlo má aj svoj tieň

, 23.06.2019 09:00
Marko Škop
Film Marka Škopa Nech je svetlo bude mať premiéru na festivale v Karlových Varoch. Autor: ,

Začínal ako dokumentarista, no časom prešiel k hranému filmu. V ňom debutoval drámou Eva Nová (2015) v hlavných úlohách s Emíliou Vášáryovou a Milanom Ondríkom. Všetky svoje snímky zároveň produkoval cez vlastnú spoločnosť Artileria. Režisér Marko Škop sa ako producent podieľal aj na rodinnom sci-fi filme režijnej dvojice Marina Andree Škopová a Dražen Žarkovič Môj dedo spadol z Marsu, ktorý môžu diváci od 6. júna vidieť v slovenských kinách. O tomto projekte, ale aj o svojom najnovšom filme Nech je svetlo, ktorý bude mať premiéru na festivale v Karlových Varoch, porozprával Marko Škop pre Pravdu.

Ako slovenský koproducent ste sa podieľali na filme Môj dedo spadol z Marsu. Ako ste sa k nemu dostali?

Prvotná idea vznikla pred siedmimi rokmi a ja som sa ako slovenský minoritný koproducent pripojil pred tromi rokmi. Veľmi sa mi páčil scenár a zároveň to, že išlo o detský film, teda žáner, aký sa na Slovensku príliš nerobí. Máme síce veľmi peknú tradíciu kostýmových rozprávok, odohrávajúcich sa v kráľovstvách s princeznami, ale toto je niečo úplne iné.

Vo filme je množstvo špeciálnych a vizuálnych efektov. Do akej miery komplikovali nakrúcanie?

Robot, ktorý vo filme figuruje, je vlastne skutočný robot. Ide o takzvaný animatronik. Vyrobili ho v Prahe a obsluhovali ho českí bábkari. Celá jeho tvár sa dorábala v postprodukcii v rámci digitálnych efektov. Sme však veľmi radi, že sa na filme podieľali aj naši slovenskí animátori. Išlo o tím pod vedením Michala Strussa. Práve oni vytvorili celý ten svet mimozemšťanov na inej planéte a osobne si myslím, že sa to skutočne podarilo.

Okrem toho, že ste producentom a koproducentom viacerých snímok, ste v prvom rade režisér. Začínali ste s dokumentárnymi filmami, no prešli ste k hranému. Čo vás k tomu viedlo?

Pokiaľ ide o prácu producenta, študoval som v 90. rokoch, a to boli časy, ktoré dnes nazývame mečiarizmus. Na škole bol nedostatok finančných prostriedkov a už aj na tie naše študentské filmy sme si museli istým spôsobom zháňať financie. Politická situácia nás teda v tom čase aj s kolegami prinútila stať sa produkčnými a producentmi. Museli sme teda rozmýšľať, ako k danému projektu pristúpiť, kde získať financie, techniku a podobne. Čo sa týka réžie, nakrútil som dva dlhometrážne dokumenty pre kiná a keď som pripravoval ďalší projekt, veľmi rýchlo som zistil, že ak by som v ňom chcel zobraziť pre mňa dôležité veci a témy naozaj do hĺbky, tak pri dokumentárnom filme a práci s reálnym človekom by som sa veľmi skoro dotkol etickej hranice. To znamená, že by som nechcel reálneho človeka, žijúceho v reálnom prostredí a danej situácii, zobraziť v tých najtemnejších momentoch. Hraný film mi teda v tomto smere umožnil ísť viac do hĺbky.

Vo filme Eva Nová cítiť vo zvolenom prístupe vašu dokumentaristickú minulosť. Bude aj váš najnovší film Nech je svetlo, ktorý príde do kín v septembri, rovnako ladený alebo ste sa v rámci formy a štýlu snažili viac experimentovať?

Každý môj film je v niečom úplne iný a v niečom zase veľmi rovnaký. Filmy si aj sám píšem, samozrejme v spolupráci s talentovanými dramaturgmi ako Zuzana Liová alebo František Krähenbiel, a sám sa nezmením. Sú veci, ktoré ma lákajú a sú isté vnútorné témy, ktoré pokrývam. Myslím si, že podobné to bude aj v tomto filme. No ide zároveň o iný príbeh, je tam iné herecké obsadenie ako v Eve Novej, inak sme pracovali s kamerou a vizualizáciou tohto filmu. Názov filmu Nech je svetlo má svoj biblický kontext a snažili sme sa teda tento motív preniesť aj do vizuálu filmu. Výrazne sme pracovali s kontrastom, so svetlom a s tieňom, pretože každé svetlo má aj svoj tieň. Snažili sme sa do vizuálu jednoducho pretaviť príbeh otca, ktorému sa syn určitým spôsobom vzďaľuje, je v nejakej tme, odkiaľ sa ho on snaží uchopiť, zachrániť, ale nedarí sa mu to, nedokáže sa syna ani dotknúť.

Inšpirovali vás pri filme Nech je svetlo skutočné príbehy ľudí, ktoré máte rokmi odpozorované?

Samozrejme. Veľa som rešeršoval medzi slovenskými gastarbajtermi, ekonomickými migrantmi, najmä v Nemecku. Tento film je v mnohom inšpirovaný skutočnými príbehmi viacerých rodín.

Nech je svetlo bude súťažiť na festivale v Karlových Varoch, plánujete ísť aj na iné festivaly?

V Karlových Varoch bude svetová premiéra. Ide o áčkový festival, kde je podmienka, že film tam musí byť uvedený prvýkrát, na filme však spolupracuje medzinárodný distribútor, je ním jedna francúzska spoločnosť, a tá už film prihlásila na množstvo ďalších festivalov. Ale vo festivalom svete platí podmienka, že kým to samotné podujatie nevyhlási na tlačovej konferencii alebo oficiálne nezverejní svoj program, nesmie sa o tom hovoriť. Verím však, že tak ako v prípade mojich predchádzajúcich filmov, bude mať aj tento veľmi peknú zahraničnú cestu.

Plánujete sa ešte niekedy vrátiť k dokumentárnemu filmu alebo chcete zostať už len pri hranom?

Všetko závisí od témy. Od nej sa odvíja, cez koho budem daný príbeh rozprávať a akým spôsobom. Ak sa nájde látka, pri ktorej sa mi bude viac hodiť spracovanie formou dokumentu, veľmi rád sa k nemu vrátim.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Karlove Vary #Marko Škop #Nech je svetlo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku