Táňa Pauhofová: Mám šťastie na dobrých režisérov

, 31.07.2019 09:00
Táňa Pauhofová
Táňa Pauhofová v televíznej minisérii Mária Terézia. Autor:

Máloktorú slovenskú herečku vidno tak často či už na divadelných doskách, v televízii, alebo na filmovom plátne. Ešte ako študentka na Vysokej škole múzických umení debutovala v dráme Juraja Nvotu Kruté radosti (2002), za ktorú získala cenu Igric, no svoje kvality ukázala aj v jeho neskoršej Muzike (2007) alebo v historických mrazivých drámach Horiaci ker (2013), Lída Baarová (2016) a Toman (2018). Zažiarila tiež v komédiách ako Všetko alebo nič (2017) či Po čom muži túžia (2018). Diváci ju však mohli vidieť aj v seriáloch Terapie, Za sklom či Milenky. Objaví sa zároveň v pokračovaní historickej minisérie Mária Terézia, ktorej posledná klapka padla len prednedávnom. O Márii Terézii, jej nabitom programe, hereckých kolegoch či režiséroch porozprávala pre Pravdu Táňa Pauhofová.

Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, že bude pokračovanie Márie Terézie?

Príjemne ma to prekvapilo. Mám to tu skutočne rada a predsa len na mojich pleciach neleží toľko ťarchy ako na pleciach hlavnej predstaviteľky Márie Terézie, teda Stefanie Reinspergerovej.

Ako by ste opísali svoju postavu v seriáli?

Moja postava je taký zákusok. Grófku Fritzovú, ktorú stvárňujem, vôbec nezaujíma politika, vyhýba sa jej oblúkom. Je to zdatná manipulátorka a blízka priateľka Márie Terézie. Zaujíma ju len to, čo sa deje na kráľovskom dvore, len, chúďatko, akosi nevie nájsť pokoj. Tak možno ešte v ďalšom pokračovaní by ho už nájsť mohla (smiech).

Ste fanúšičkou historických filmov a seriálov?

Zaujíma ma celkovo história ako taká. Nepatrím rozhodne k tým, čo si myslia, že história sa nás netýka. Ja mám pocit, že minulosť je našou súčasťou. Tým pádom ma zaujímajú aj dobré historické knihy či historické filmy a seriály. Uprednostňujem však literatúru faktu.

Chýba slovenskej televíznej tvorbe či kinematografii podobná historická reflexia?

Na milión percent, preto sme aj s kolegami veľmi radi, že môžeme práve na tomto projekte spolupracovať. U nás celkovo v rámci televíznej tvorby máme určité spektrum projektov, ktoré sú veľmi podobné, ale takáto "dobovka“, akou je Mária Terézia, u nás bežne nevzniká.

S Alexandrom Bártom aj Milanom Ondríkom ste dlhoroční kolegovia na divadelných doskách, aké to je stretnúť sa na filmovom pľaci? Pracuje sa vám lepšie, keď máte pri sebe ľudí, ktorí sú vám blízki, alebo to je jedno a viete sa prispôsobiť hocijakým podmienkam a ľuďom?

Pre mňa sú títo ľudia, ktorých spomínate, už vlastne mojou rodinou, pretože my v tom divadle trávime toľko času, že sme spolu hádam aj viac než s tou vlastnou rodinou. Máme sa naozaj úprimne radi a preto spolu aj radi spolupracujeme. Zároveň je však veľmi zaujímavé, keď sa stretnete s niekým novým, pretože je to istým spôsobom obohacujúce, vzniká akási nová chémia v rámci daného tímu a ja milujem tento náš česko-slovensko-rakúsky Babylon.

Mali ste veľmi produktívny rok, hrali ste v najnovšom filme Martina Šulíka Muž so zajačími ušami, ktorý sa momentálne dokončuje, tiež v dramatickom seriáli s nádychom špionážneho trileru Bez vedomia. Ako ste to všetko stihli a ako by ste zhodnotili a porovnali tieto projekty?

Musím vopred povedať, že ja nikdy v žiadnom prípade neporovnávam. Viem, že to nerobí dobrotu. Čo sa týka napríklad režisérov, každý je niečím výnimočný a má svoj spôsob videnia a vedenia, energiu, charizmu, jednoducho svoj spôsob práce. Ak by som však mala priblížiť jednotlivé projekty, tak čo sa týka seriálu Bez vedomia, mala som obrovské šťastie, že som mohla nakrúcať s Ivanom Zachariášom. Je úžasná osobnosť, citlivý, krehký, vnímavý človek. S ním som strávila asi najviac času. Ďalej môj milovaný Martin Šulík, čo k nemu dodať? Je najláskavejší, najvtipnejší, prosto, ako mu hovoríme, náš Martin. Robert Dornhelm je zase výnimočný v tom, že dokáže zvládnuť tento obrovský štáb ľudí, pričom má každý z nás pocit, že je na tom pľaci dôležitý, a to je tiež zásluha režiséra. Zároveň sa teším na najbližšie nakrúcanie tretej série Za sklom s nesmierne šikovným Petrom Bebjakom. Hovorí sa, že herec potrebuje dobrého režiséra a imunitu. Ja som mala na režisérov obrovské šťastie. Na tej imunite musím ešte v lete popracovať.

Ako sa dá popri toľkom návale práce fungovať? Stíhate si užívať aj trocha voľna?

Minimálne (smiech). Je to boj a nájsť úplnú harmóniu v tomto povolaní je náročné. Priznám sa, že nepoznám asi nikoho, kto by to dokázal a ovládal úplne dokonale. Tie momenty harmónie sú skutočne ojedinelé, ale zase o to vzácnejšie.

Vrátil by som sa ešte k seriálu Bez vedomia, ktorý hovorí o spoločenských zmenách v roku 1989, o páde socializmu. V poslednej dobe akoby vznikol istý trend reflektovať toho obdobie, na výročie nežnej revolúcie príde do kín aj film Amnestie. Ako to vnímate? Bolo už načase?

Už to samotné výročie nabáda na vznik týchto filmov, no nemyslím si, že sa toto obdobie bude reflektovať iba v rámci filmov a seriálov. V každom prípade môže ísť o spôsob, ako sa s minulosťou vyrovnať a priblížiť ju mladým ľuďom, pretože veľa vecí z tohto obdobia môže byť pre nich absolútna science-fiction, pričom sa to všetko udialo v podstate nedávno. A keďže si myslím, že je potrebné poznať minulosť, a nielen našej krajiny, je dobré tomu venovať pozornosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#film #rozhovor #Táňa Pauhofová #Mária Terézia #Muž so zajačími ušami
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku