Slovenský cestovateľ a dobrodruh sa s partiou štyroch kamarátov, Martinom Kochaníkom, Marekom Duranským a bratmi Milanom a Ondrejom Hurárovcami vydal 14. januára 2017 na malých Pionieroch z Banskej Bystrice na najjužnejší cíp Afriky. Partička spolu precestovala 15 151 kilometrov, pričom ich trasa mierila z Banskej Bystrice priamo na juh Európy a do Turecka, odkiaľ trajektom pokračovali do Afriky. Na africkom kontinente následne prešli cez Egypt, Sudán, Etiópiu, Keňu, Kilimandžáro, Tanzániu, Zambiu, Zimbabwe až do Juhoafrickej republiky k Strelkovému mysu, kde svoju púť začiatkom leta 2017 šťastne zakončili.
Kamaráti strávili na ceste spolu päť mesiacov, postprodukcia snímky však trvala dvakrát toľko. „Mali sme cez 300 hodín natočeného materiálu, takže bolo celkom ťažké vybrať a zostrihať tie necelé dve hodiny, ktoré sme do filmu použili,“ uviedol Slobodník, ktorý už v minulosti pritiahol pozornosť verejnosti, keď sa na Pionieri dostal k Aralskému jazeru v Kazachstane a na Jawe 250 zdolal Južnú Ameriku, Austráliu, Indonéziu a Áziu.
Film strihali len vo dvojici s Kochaníkom. „Po ceste sme si dali na rok pauzu, nech máme trošku nadhľad, no občas sme sa aj tak nevedeli dohodnúť, čo do filmu použiť. Tých záberov bolo strašne veľa a rozhodovali sme sa hlavne srdcom. Rozmýšľali sme, čo je podľa nás najlepšie divákom ukázať, čo bude mať na obraze najväčší efekt a vtiahne ich do deja, aby sa cítili, že sú na tej ceste s nami,“ priblížil Slobodník.
„Vtipné bolo, ako sa každý z nás na tú cestu pozeral z úplne iného uhla pohľadu. Marek a Maťo vnímali najviac krajinu a čo by sa hodilo zakomponovať do filmu, Milan nám zas hovoril, že stále pozeral na tie motorky, a keď niekto vletel do jamy, tak si len tak v duchu zahrešil, že ‚Sakra, zase robota!‘ Ono, pravdupovediac, v tom filme ten Pionier vyzerá ako veľmi dobrá motorka, no asi až tak dobrá nie je,“ zasmial sa cestovateľ.
Partičku kamarátov však napriek tomu, že nemali na ceste vždy na ružiach ustlané a museli sa vyrovnať aj s mnohými náročnými situáciami, pri pozeraní filmu zakaždým zaplaví nostalgia. Dnes si už na ťažké chvíľky, za ktoré mohol prevažne technický stav motoriek, nedostatok benzínu či vody uprostred samoty a púšte, nečakané zranenie či malária, ktorá položila na lopatky hneď dvoch členov posádky, spomínajú s úsmevom a vybavujú sa im aj chvíle, keď si obklopení krásnou scenériou dopriali zaslúžený oddych.
„Stihli sme sa aj kochať, aj keď to bolo viac-menej celé o motorkách, o ich technickom stave a o tom, ako pri tom natáčať, a boli sme dosť nadoraz aj s fyzickými silami, ale občas sa naskytlo aj nejaké miesto, kde sme zostali aj viac dní a oddýchli sme si. Takých miest bolo určite dosť,“ skonštatoval Duranský.
Road movie, ktorú mohli počas leta vidieť diváci a diváčky na špeciálnych projekciách v jedenástich slovenských mestách, uvedú 11. októbra aj ako otvárací film International Road Movie Festivalu v Plzni. Snímka by mala byť časom dostupná aj na DVD nosičoch.
