Gabriela Marcinková: Každá komédia je risk

Gabriela Marcinková hrá v novom seriáli Delukse chyžnú. Dej sa odohráva v hoteli, ktorý sa síce tvári pred hosťami ako dokonalý azyl, no zamestnanci vedia svoje.

Život v hoteli je „päťhviezdičkový“, ale nie bezchybný. Mnohé situácie sú až bláznivé, ale nechýba ani romantika. Do deja ju vnáša práve postava chyžnej.

K hotelu sa viaže slogan, že je to objekt, v ktorom by ste chceli bývať, ale rozhodne nie pracovať. Má to tak aj postava chyžnej? Čo sa vám na nej páčilo?

Nejde ani tak o povolanie, ktoré v seriáli vykonávam, ako o to, čo postava zažije. Je to optimistické, pozitívne dievča. Hotel je vždy zaujímavé pracovisko, ale každý je iný. A práca v päťhviezdičkovom hoteli je veľké šialenstvo: Hosť môže všetko a vy ako personál mu musíte vychádzať v ústrety a plniť želania.

VIDEO: POZRITE SI PREMENY GABIKY MARCINKOVEJ

S čím konkrétne musí rátať chyžná, ktorá má byť ako duch a s hosťami sa vlastne ani priamo nestretáva?

Nachádza rôzne veci. Môže sa jej stať, že v izbe bude musieť upratať stopy po rôznych zvláštnych situáciách. Hostia sú väčšinou solventnejší ľudia a o to častejšie majú pocit, že si môžu dovoliť všetko.

Čo takého ste našli v izbe? Čo chyžnú prekvapilo?

Napríklad keď naďabila na nahého človeka.

Kde sa nakrúcalo?

V reálnom hoteli sa nakrúcali iba exteriéry. Inak sme mali postavené kulisy.

Ste skúsená chyžná? Alebo sa to len stále učíte?

Už tam pracujem niekoľko mesiacov, alebo rokov, takže som už asi skúsená.

Aj ste sa v niečom zdokonalili? Viete si predstaviť, že ste naozaj chyžnou? Využívate v praktickom živote skúsenosti z úlohy?

Skúšam si to teraz doma. Som na materskej, mám malé dieťa a keď zaspí, rýchlo, rýchlo musím upratať. To mi pripomína prácu, ktorú robím v hoteli. Napríklad musím bleskovo prezliecť posteľnú bielizeň. Ale to som vedela aj predtým urobiť bleskovo.

Kde čerpáte inšpiráciu?

Tak ako vždy: Niečo viete vedome a niečo zostalo niekde vzadu vo vašej hlave. Tu som si ako základ prečítala rozhovor s profesionálnou chyžnou, ktorá sa vrátila z cudziny. Zaujímalo ma, čo chyžná v luxusnom hoteli môže a čo nie. A ako sa musí správať k hosťom. Sú pravidlá, ako poskladať pyžamo, kam ho položiť, ako sa dotýkať intímnych vecí, keď chce spraviť poriadok, a zároveň hosť nesmie mať pocit, že mu veci chytá niekto cudzí. Chyžná musí byť tichý, neviditeľný služobník. Musí tiež odhadnúť, kedy môže do izby vojsť, kedy nie. Ani ja nemám rada, keď už o ôsmej ráno klope v hoteli upratovačka.

Herečka Gabriela Marcinková ako chyžná Lenka v...
Herečka Gabriela Marcinková ako chyžná Lenka v seriáli Delukse. Autor: TV JOJ

Dá sa predpokladať, že ste krásna chyžná?

Mala som parochne, neviem, či som krásna, som dosť zmenená. Pre niekoho krásna, pre niekoho nie. Už som počula aj slová: Panebože, daj si už dolu tú parochňu!

Vraj v seriáli nadviažete vzťah s niekým z vedenia hotelu. Ide o komédiu, takže aj váš osud sa vyvíja humorne?

Napriek tomu, že ide o komédiu, moja postava nie je komediálna, dodáva skôr romantickú náladu celému príbehu. Na tej by sa ľudia nemali smiať, ak sa – ako dúfame – smiať budú. Komediálna práca je vždy risk – či sme neprestrelili, či sme dosť prestrelili. Scenár aj réžia komédie je veľmi krehká vec.

Podľa čoho sa rozhodujete, či vezmete rolu? Dáte na svoj inštinkt, alebo ide aj o to, kto ďalší tam hrá?

Dôležitý je scenár, ale rozhoduje aj to, kto to bude režírovať, s kým tam budem hrať.

Robili ste už aj predtým s Ivanom Holubom. Bolo to pre vás niečo nové?

Ivan je špecifický v tom, že má naozaj veľmi presnú predstavu. Napriek tomu, že sme mali veľmi náročné denné plány, kým sa postavička nedostala tam, kam chcel, ako ju videl, tak sa nepohol ďalej. Záležalo mu na tom, aby bola jeho predstava naplnená čo najpresnejšie.

Išiel vám tým niekedy aj na nervy?

Mne nie. Ja to mám veľmi rada. Ale je pravda, že po rokoch práce – to hovorím, akoby som bola starena, ale je to tak – som sa naučila vytvárať postavu sama a ak k tomu režisér nič nepovie, beriem to ako pozitívum. Ani sa na nič neurážam, ani nepotrebujem, aby sa so mnou veľa rozprával. Beriem to, čo mi povie, a pracujem so svojou predstavou.

Ako vám vysvetlil postavu chyžnej?

Povedal mi, že to je taká Popoluška. Už keď človek počuje slovo Popoluška, tak sa mu vybaví plno čŕt, s ktorými vie pracovať. Je to niekto čistý, kto má aj ťažký osud, aj sa snaží, aby to dopadlo dobre. A vybavila sa mi pracovitosť.

Vaša Popoluška – chyžná – teda dopadla dobre? Jej osud i vaše stvárnenie?

Ani neviem. Keď niečo skončím, tak zabúdam. Robím to aj zámerne, aby som si film pozrela ako nezainteresovaný divák. Som k sebe kritická, ale už sa viem aj pochváliť. Pozerám sa, ako som naplnila predstavu, ktorú som si vytýčila. To je technická práca a môžem si z nej vyvodzovať dôsledky: Tu sa tvárim inak, než som si myslela. V budúcnosti to musím spraviť inak. Čiže už sa viem na seba pozerať, ale ak sa mám na seba pozerať ako na súkromnú osobu, s tým mám problém.

Ste z východu – chodili ste do prešovského divadla?

Chodili sme zo školy, boli to tie povinné jazdy, ale mňa to bavilo. Nepatrila som k tým, ktorí prišli ukázať, že sa nepodriadia nijakej autorite a nebudú v divadle ticho. Ja som ani nehučala, ani som sa cez predstavenie nebavila, hoci som vtedy ešte na divadlo nepomýšľala. Zaujímalo ma to. Neskôr som chodila s kamarátmi aj do divadla v Martine a v Košiciach.

Ste žiačkou Martina Hubu – čím vás upútal ako učiteľ?

Mne celý život imponujú múdri muži, najmä ak vedia rozprávať a on vie veľmi pekne rozprávať o herectve. Počúvala by som ho celé hodiny, hoci herci obyčajne nevedia počúvať. Učila nás aj Zuzana Kronerová. Napriek tomu, že je tiež spontánna a otvorená povaha, keď tam bol pán Huba, tak sa väčšinou k slovu nedostala. To ma fascinovalo. Bola skôr dobrá víla, ktorá za nami chodila – ak nám pán profesor niečo kritické povedal – neber si to tak. Bola láskavá. Obaja vedeli v študentoch zapaľovať oheň, a to je dôležité.

Herečka Gabriela Marcinková na párty televíznej...
Herečka Gabriela Marcinková na párty televíznej stanice JOJ. Autor: Profimedia

Vedeli by ste aj vy učiť herectvo?

Kedysi som si myslela, že áno a možno k tomu ešte raz dospejem, lebo ma baví teoretizovať a posúvať to ďalej. Vidím však, že to je veľmi náročné. Mrzelo by ma, keby ma adresáti nechápali a nevedela by som im veci vysvetliť.

Napríklad na akej hre by ste vysvetľovali základy herectva?

Veľmi dobre sa to robí na Čechovových hrách. Každá jeho hra obsahuje postavy, ktoré niečo hovoria a je za tým veľa skryté. V slovenských seriáloch a filmoch mi to často chýba. Dielo je málo obsažné práve tým, že postava to, čo myslí, to si aj povie a všetci hneď vedia, o čo ide. Nikto sa nemusí zamýšľať. Ale ani v bežnom živote nehovoria ľudia tak prvoplánovo a jednoznačne. Väčšinou je to opatrné vyjadrenie, chcete sa buď zapáčiť, alebo povedať niečo úplne iné, ako hovoríte… S takými skrytými emóciami sa pracuje lepšie.

Čítate si Čechovove poviedky?

Ja nie som veľmi na poviedky, ale jeho hry som niekoľkokrát prečítala všetky. Aj tie poviedky som čítala, ale som skôr románový typ. Rada s postavou prežívam nejaký hlbší príbeh. Teraz čítam Neapolskú ságu. Odporúčala mi to Táňa Pauhofová a týmto jej verejne ďakujem. Sú to štyri knihy od Eleny Ferrante. Odporúčam to všetkým.

Chceli by ste si v nej zahrať? Ktorú postavu?

Ja sa skôr stotožňujem s Elenou Greco – tou usilovnou, menej talentovanou z dvojice kamarátok, ktorá na sebe pracuje urputne a ťažko. Jej kamarátka sa narodila s mimoriadnym talentom, ale okolnosti jej nedovoľujú ho rozvinúť. Každý z nás má jedno alebo druhé v osude. V rade kníh mám teraz Aristokratku Evžena Bočeka, Ruské denníky Ale Rachmanovovej, mám veľa kníh, ktoré chcem čítať. Rada čítam dobré scenáre.

Dostávate sa k nim často?

Nie veľmi často. Musíme sa uspokojiť niekedy aj so slabším materiálom.

Práve komédie sú problematické. Ako by ste znášali, keby zle pochodil aj tento seriál?

Troška by sa ma to dotklo, ale už viem znášať kritiku a viem aj selektovať. Viem, z čoho si mám niečo zobrať a čo mám vypustiť z hlavy.

Herečka Gabriela Marcinková.
Herečka Gabriela Marcinková. Autor: TV JOJ

Ku komu sa utiekate, keď je vám ťažko?

Rada sa vyrozprávam, ale s takým niečím sa vyrovnávam sama. Niekedy ešte pred tým, ako to niekomu poviem, potrebujem to spracovať v sebe. Povedať si – v tomto mal kritik pravdu, s týmto nesúhlasím, toto môžem zmeniť a kým to takto prejdem, už mi je vlastne dobre. A príde moment, keď som schopná o tom rozprávať.

Beriete teda kritiku racionálne?

Dôležité je, že herectvo robím rada. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ma obsadia, a už to je pozitívne. Kritika mi prinesie nové myšlienky, ktoré môžem rozpracovať.

A čo vaše záľuby? V relácii Inkognito ste prezradili, že váš manžel háčkuje…

Týmto sa mu za to verejne ospravedlňujem. Vyznelo to, akoby si večer sadol s čajom a háčkoval svetre. Kamaráti sa čudovali. Vie uháčkovať iba „rastafariánske“ čiapky. Nepestuje to denne!

A vy viete háčkovať?

Uháčkovala som každému v okolí nepoužiteľné šály. Odvtedy to nerobím. Ale viem vymeniť žiarovku a podľa návodu zvládnem niektoré mužské práce. Ženy môžu robiť mužské práce, ale chudáci chlapi ženské práce nie.

Naučili ste sa nejakú zvláštnu činnosť pri filmovaní?

My sa väčšinou všetko učíme len tak akože. Najzaujímavejšie, čo som sa naučila kvôli nakrúcaniu, boli asi základy thajského boxu. Doteraz som režisérke – v tom čase študentke – Debore Pastirčákovej vďačná, že ma priviedla k tomuto športu. A dúfam, že sa k nemu už čoskoro opäť vrátim.

Gabriela Mihalčínová Marcinková
Narodila sa 2. apríla 1988 v Prešove. Absolvovala Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Účinkovala v divadelných hrách Aj kone sa strieľajú, Othello, Rok v Kocúrkove či Veľa kriku pre nič. Hrala v seriáloch Horúca krv, Kolonáda, Doktor Martin, Tajné životy, Milenky, Kuchyňa, Strážmistr Topinka a najnovšie sa objaví v seriáli Delukse. Filmy: 360, Dôverný nepriateľ, Doktor Martin. V septembri 2015 sa vydala za speváka Martina Mihalčína.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#seriál #Martin Huba #Gabriela Marcinková #Delukse
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku