Joker, Parazit, Ír, Malé ženy a ďalší bojujú o Oscara

Už deviateho februára sa v Los Angeles rozhodne, ktorý z deviatich nominovaných filmov zvíťazí na 92. ročníku udeľovania Oscarov. Najviac, až jedenásť nominácií, má Joker, ďalšie dve diela - Tarantinovo Vtedy v Hollywoode a historická snímka 1917 - majú desať šancí získať zlatú sošku. Rovnako - po šiestich nomináciách majú aj juhokórejská čierna komédia Parazit a nové spracovanie klasiky Malé ženy. Posledný menovaný film je zároveň jediný zo súťažiacich, ktorý nakrútila žena. Prinášame prehľad všetkých deviatich.

, , 08.02.2020 16:00
joker Foto:
Jokera si zahral Joaquin Phoenix.

Šialenstvo pod maskou klauna

Klaun Arthur Fleck (Joaquin Phoenix) vo filme Joker režiséra Todda Philipsa je plný energie. Uchádza sa o popularitu, chodí po konkurzoch, chce sa uplatniť v stand up komediálnom žánri v krčmičkách, ale aj v televízii. Hľadá si priateľov z brandže, fanúšikov, túži po potlesku.

Napriek neúspechom verí, že sláva k nemu raz príde a ľudia sa budú na jeho vtipoch smiať. Doma má iba mamu, žije skromne, nikomu na ňom nezáleží, ale prekonáva príkoria osudu. Usmieva sa. Alebo aspoň jeho klaunská maska. Okolnosti mu však neprajú. Ľuďom je skôr na posmech, ako by sa smiali jeho žartom.

Arthur je trocha iný než ostatní. Ukazuje sa, že odmalička ho nikto nechcel, ani mama, ani otec, všetko bolo inak než má byť. Hovorí sa, že človek, ktorý nedostal lásku v detstve, nevie ju neskôr rozdávať. Klaun Arthur toto pravidlo nerešpektuje, chce byť dobrý, milovať a byť milovaný (najmä publikom).

Verí, že lásku získa, ale postupne sa presviedča, že je poznačený a nemôže sa toho zbaviť. Darmo skrýva inakosť pod masku klauna. Ľudia vycítia jeho zraniteľnosť. Strieľajú si z neho, dočká sa podrazov, sklamaní. Napokon je toho toľko, že začne útočiť on. Ublížené srdce je zlé.

Klaun začne vraždiť, ale divák cíti aj súcit: nemuselo to tak dopadnúť. Film Joker skúma pôvod zla, ale vznikol v záujme dobra. A už sa vraj chystá aj druhý diel. Bude o ďalších osudoch štvanca, ktorý namiesto romantiky, po ktorej túžil, žije vo svete zločinu.

Aj parazitovanie môže byť zábavné

Z Cannes o juhokórejskej čiernej komédii Parazit išli chýry ako o najzábavnejšom víťazovi festivalu od dôb Tarantinovho Pulp Fiction. Samozrejme, režisér Džun-ho Pon nenakrútil žiadny remake Pulp Fiction, ale jeho film o stretnutí dvoch odlišných svetov je mimoriadne zábavný.

Rozpráva o chudobnej, no prefíkanej štvorčlennej rodine, ktorá žije v špinavom suteréne a väčšinu času sú jej členovia bez práce. Keď však syn dostane ponuku prevziať doučovanie boháčovej dcéry po svojom kamarátovi vysokoškolákovi, odštartuje to obrat. Nielen syn, ale postupne aj jeho sestra, otec a matka sa rôznymi vtipnými spôsobmi infiltrujú do domácnosti workoholického biznismena Parka.

Ktosi z divákov o tomto filme napísal, že Parazit je perfektným mixom medzi ázijským a svetovým (hollywoodskym) filmom, pretože dokáže rovnako zaujať mainstreamových divákov, a pritom nepohoršiť priaznivcov artových filmov. Možno preto mal film taký úspech nielen doma v Kórei, ale aj na rôznych festivaloch. Takže divákov čaká niekoľko prekvapivých odhalení, dosť čierneho humoru, ale aj spoločenská kritika.

Dorástli Malé ženy na Oscara?

Príbeh štyroch sestier z knihy Louisy May Alcottovej Malé ženy má už vyše stopäťdesiat rokov, ale stále zaujíma čitateľov aj tvorcov. Malá, ale udalosťami nabitá sága, sa odohráva počas občianskej vojny v Amerike v rokoch 1861 – 65.

Vojna zasiahla do osudov mnohých rodín – aj otec dievčat Marchových odišiel bojovať. To práve on hovorieval svojim dcéram, že sú malé ženy – myslel asi malé, ale šikovné – a toto oslovenie sa stalo aj názvom slávneho románu.

Malé ženy vyšli už v mnohých vydaniach, po ich námete často siahajú aj divadelníci či filmári. Najnovšia filmová verzia Malých žien sa práve začína premietať v našich kinách a dokonca ašpiruje na Oscara!

Meryl ako bohatá teta

Režisérka Greta Celeste Gerwigová sa narodila v Kalifornii (1983), vyštudovala angličtinu a filozofiu, píše, režíruje a je aj herečkou. Zaujíma ju aj feminizmus, čo ju zrejme priviedlo aj k stvárneniu Malých žien.

Tento pohľad na príbeh sa ponúka, hoci v tom čase sa ešte o feminizme nehovorilo. Dievčatá nosili šnurovačky a krinolíny, tancovali sa štvorylky, v šatníku nesmel chýbať klobúčik, čo inak bohato inšpiruje výtvarnú stránku filmu. Je sa na čo pozerať. Niektoré pasáže snímky prezrádzajú režisérkino nadšenie pre impresionizmus, pohrala sa s ponáškami na známe obrazy a oku to dobre padne.

A je to aj funkčné, lebo táto výtvarná ľahkosť, vzdušnosť a uvoľnenosť naznačujú, ako sa situácia vyvinula: je sa z čoho tešiť – ženy už nemusia bojovať o základné práva, nemusia riešiť svoje osudy výhodným vydajom, nemusia kalkulovať s láskou, špekulovať nad emancipáciou.

Z atmosféry filmu cítiť (premietli sa tam pocity režisérky a herečiek), že ženy dosiahli svoje a vďaka tomu pôsobí nová verzia Malých žien veľmi súčasne. Štyri sestry Marchové nie sú žiadne urputné bojovníčky. Majú sebavedomie, zmysel pre humor, vedia riešiť svoje problémy, vedia sa uvoľniť, vedia byť pevné.

Tvorcovia si vybrali z ich osudov a pováh práve tie optimistickejšie prvky, a tak mohli nakrútiť presvetlený, dynamický film, v ktorom je veľa jasu, hudby a úsmevov. Divák sa často pozerá hrdinom a hrdinkám filmu priamo do tváre, vidí detaily, ich mimiku, pozerá sa im do očí.

Je to o to zaujímavejšie, že hlavné postavy Malých žien stvárňujú samé veľké hviezdy (Saoirse Ronanová, Emma Watsonová, Florence Pughová, Timotheé Chalamet, Bob Odenkirk a ďalší). Divák si ale „zgustne“ najmä na Meryl Streepovej, ktorá hrá starú bohatú tetu.

Herečka opäť ukázala, že sa nikdy neopakuje a pre charakteristiku svojej postavy si nájde niečo osobité. Zámožná inteligentná starena, ktorá blýska očami, jej celkom sedí. Táto teta trúsi rady práve o tom, že rodinu treba v chudobe zachrániť sobášom s bohatým mužom. Vyhliadla si na to jednu z neterí, ktorá spočiatku na takúto obeť aj pomýšľa. Má aj vyhliadnutého ženícha, ale napokon zvíťazí hlas srdca.

S kým skončí Laurie

Herečky hrajú dávny príbeh, ale v ich tvárach je až určité pobavenie z toho, čo interpretujú, sú nad vecou. Ich postavy sú silné, vyrovnané, niet tam hystérie, urputnosti, plaču. Vždy sa dokážu zachovať na vysokej úrovni, prijať život aj smrť s pokorou a múdrosťou.

Film skrátka pôsobí veľmi optimisticky, hoci je to klasická dráma o rodinných trampotách. Marchovci majú síce pekný rozľahlý dom v prírode a dobrých susedov, no nijaký príjem. Nie sú síce úplne na dne, ale majú sa čo obracať.

Navyše, všetky dievčatá sú skôr umelecké typy než nejaké praktické žienky. Jedna píše, druhá maľuje, tretia má hudobný talent a štvrtá je veľká romantička, ktorá sa chce vydať, ale z čistej lásky.

Nič z toho peniaze nesľubuje. Neklesajú však na duchu. Túto ženskú domácnosť vedie chrabrá a sympatická mama (Laura Dernová), ktorá dcéry k ničomu ich nenúti, podporuje ich snaženia a čaká na návrat manžela. Hoci musí prejsť peklom – jedna z dcér smrteľne ochorie na šarlach – matka je rodine oporou, domácnosť napĺňa pohodou, láskavosťou a nádejou. Je to krásna postava a jej láskavosť je napokon odmenená – manžel sa z vojny vráti a rodina je zasa spolu.

Medzitým sa však všeličo odohrá, dievčatá sa pokúšajú uplatniť svoje talenty, prežívajú lásky, rozčarovania, aj žiaľ nad stratou sestry. Všetko ich ešte viac zbližuje, hoci niekedy sa ich záujmy (napríklad o šarmantného suseda Laurieho) križujú. Zo všetkých osudov najvýraznejšie vystupuje príbeh Jo, ktorá sa venuje písaniu.

Cítiť, že režisérka sa s touto postavou najviac stotožnila, a tak jej v závere ešte venovala slávnostné finále. Je to niečo ako klip vo filme: na olovené písmenká sa nanáša tlačiarenská farba, je to rozkoš, rodí sa kniha, v tomto prípade Malé ženy.

Režisérka asi chcela naznačiť, že to je zázrak, ak nejaká kniha aj po toľkých rokoch má stále čo povedať. Svet sa síce zmenil, má už iné problémy, ale v návratoch je sila. Návraty ukazujú, že niečo sa ľuďom aj vydarilo. Napríklad táto kniha a vôbec – ženy sú už veľké.

Skvelé trio v Scorseseho gangsterke

Hlavný hrdina triapolhodinového filmu režiséra Martina Scorseseho je nájomný vrah Frank Sheeran (Robert De Niro), ktorého volajú Ír. Film vznikol podľa rovnomennej knihy Charlesa Brandta. Frank v službách americko-talianskej mafie zabil vyše 25 ľudí. Osudným sa mu však stalo zavraždenie Jimmyho Hoffa, prezidenta amerického odborového zväzu Teamster.

Príbeh rozpráva samotný Sheeran, s ktorým sa stretávame v domove dôchodcov. Jeho rozprávaním príbeh získava unikátny nádych, akoby deduško rozprával príhody zo svojej mladosti. Plusom filmu sú vraj skvele napísané dialógy a dobre vykreslená atmosféra, ako aj herecké výkony hviezd.

Scorsese akoby obsadil skoro každého hollywoodskeho herca talianskeho pôvodu. Vynikajúce je ústredné trio: vrah DeNiro, ale aj Joe Pesci ako mafián Russell Bufalino a tiež Al Pacino v úlohe obete Jimmyho Hoffa. Kritici na filme Ír oceňujú aj hudbu Robbieho Robertsona (Vlk z Wall Street). Dobový soundtrack je chytľavý a dobre podčiarkuje celkovú náladu filmu, vytvára klasickú gangsterskú atmosféru. S rozpočtom 175 miliónov amerických dolárov šlo o najdrahší film z dielne Netflixu.

Tarantino zasa mení históriu

Deviaty film Quentina Tarantina rozpráva o televíznom hercovi (Leonardo DiCaprio) a jeho kamarátovi kaskadérovi (Brad Pitt), ktorí sa chcú presadiť vo filme na konci zlatej éry Hollywoodu – v roku 1969 v Los Angeles.

Snímka síce vychádza z reality – v tom čase práve satanistická sekta zavraždila slávnu herečku, manželka Romana Polanského Sharon Tateovú, no Tarantino si v rámci autorskej licencie dovolil zmeniť vývoj udalostí. Zapojil do deja našich hrdinov, ktorí zvrátili históriu. Snímka má pohodovú atmosféru, kinofili ocenia mnohé filmové narážky.

Ktosi z divákov film v skratke charakterizoval vetou: „Pôvabná retro rozprávka, ktorá potvrdzuje, že Brad Pitt je majstrom svojho remesla.“ V úlohe Sharon Tateovej vidíme austrálsku herečku Margot Robbieovú, ktorá vraj úlohu dostala po tom, čo napísala Tarantinovi obdivný list. Svojím spôsobom možno Tarantinov film brať aj ako víťazstvo nad strašným zločinom, ktorý otriasol svetom. Zároveň je film milým exkurzom do sveta starého Hollywoodu.

Všetci si prešli rozchodom

Tento rok má Netflix na Oscaroch až dve želiezka v ohni – okrem gangsterky Ír aj romantickú drámu Noaha Baumbacha (ten je, mimochodom, partnerom Grety Gerwigovej, ktorá súťaží s filmom Malé ženy). Hlavné úlohy majú Scarlett Johansson ako Nicole a Adam Driver ako jej manžel Charlie.

Dvojica stojí pred rozvodom, ktorý na začiatku obaja nechcú riešiť právnou cestou. Majú syna, o ktorého sa striedavo starajú po odsťahovaní Nicole k mame v Los Angeles. Neskôr sa Nicole rozhodne využiť právnu pomoc pri rozhodovaní o opatrovníctve sy­na.

Trpký príbeh je zrkadlom osobnej skúsenosti režiséra, ktorý si prešiel rozvodovým konaním na vlastnej koži a scenáristicky obohatil snímku dialógmi zo života bez príkras a bez servítky. Rozchodom si prešli aj Scarlett Johanssonová a Laura Dernová, Adam Driver je zasa synom rozvedených rodičov. Obe herečky sú nominované na Oscara za najlepší ženský výkon – Scarlett v hlavnej role, Laura vo vedľajšej. Za najlepší mužský výkon môže sošku získať aj Adam Driver, Noah Baumbach má šancu v kategórii najlepší scenár.

Auto z dielne šialencov

Film s motoristickým názvom Le Mans '66 nie je len o slávnych automobilistoch a slávnych pretekoch, ale aj o tom, ako sa konštruujú výnimočné autá. Na tie sa sústreďovali výrobcovia áut Henry Ford II. aj Enzo Ferrari. Boli konkurenti a každý z nich chcel mať to najlepšie auto, ktoré bude víťaziť.

Ford si kvôli takémuto zámeru najal dve skúsené a technicky zdatné pretekárske hviezdy, aby pre jeho automobilku navrhli a postavili dokonalý automobil. Je to aj na truc Ferrarimu, lebo ten odmietol Fordovi plánované spojenie ich podnikov. Film režiséra Jamesa Mangolda sa teda začína v čase, keď Ferrariho autá nepretržite víťazia na okruhu v Le Mans (od roku 1960 až do roku1965) a Fordov tím to má zastaviť.

Dvaja konštruktéri, ktorí na projekte pracujú, sú svojrázne osobnosti, vlastne šialenci, ako ich charakterizujú tvorcovia. V tomto tandeme je Carroll Shelby (Matt Damon) a Ken Miles (Christian Bale), ktorí s malou skupinkou spolupracovníkov za dramatických okolností konštruujú automobil Ford GT40. Napriek prekážkam, ktoré im hádže pod nohy vraj aj samotný Ford, napriek osobným démonom vyvíjajú revolučné vozidlo, ktoré prevalcuje každú konkurenciu. Film je pre fanúšikov automobilizmu, ale vďaka silnému ľudskému príbehu má šance „prevalcovať“ možno aj číru romantiku.

Napínavý a krásny príbeh z vojny

Prvá svetová vojna sa dávno skončila, ale v umení sa stále vracia. Ožívajú dávne príbehy a osudy. Konkrétne zážitky ozrejmujú, čo sa vtedy vlastne stalo, a dopĺňajú históriu. V stručne nazvanej snímke 1917 režisér Sam Mendes približuje príbeh, ktorý sa odohral na sklonku vojnového konfliktu.

Dvaja britskí vojaci dostanú rozkaz, aby prenikli ďaleko za nepriateľskú líniu a doručili vojskám správu o odvolaní plánovaného útoku. Ten mal byť na druhý deň, ale situácia sa zmenila a treba ho zrušiť, lebo nastane masaker. Aj vyslaní vojaci patria k ohrozenému oddielu a jeden z nich tam má dokonca aj brata.

Odvážlivci Schofield (George Mac Kay) a Blake (Dean Charles Chapman) majú zdanlivo nezvládnuteľnú úlohu a na jej splnenie málo času. Idú však k cieľu a režisér podáva tento námet ako krásne vyrozprávaný epický príbeh. Nad nebezpečenstvom smrti víťazí láska k bratovi a bojová súdržnosť. V snímke hrajú aj Benedict Cumberbatch a Colin Firth. Iste to bude veľmi zaujímavý film, veď anglický režisér Sam Mendes (nar. 1965) má už dávno dobré meno. Režíroval bondovky, ale aj slávny film Americká krása. Oscara už tiež má, ale zíde sa aj ďalší!

Ako Hitlerovi ukázať prostredníček

Satirických komédií o Hitlerovi je síce veľa, no Králiček Jojo je predsa špeciálny. Hlavným hrdinom je desaťročný chlapec Jonathan prezývaný Jojo (Roman Griffin Davis), ktorý sníva o tom, že sa stane riadnym a plnohodným nacistom. Pomáha mu v tom jeho imaginárny priateľ Adolf Hitler (hrá ho sám režisér Taika Waititi).

Adolf Jojovi radí v rôznych životných situáciách a podporuje ho v jeho náckovstve. Jojo je členom Hitlerjugend, teda Hitlerovej mládeže – kde sa deti hrajú na vojnu, učia sa vojenskému drilu, páleniu nevhodných kníh či vyhadzovaní vecí do vzduchu. Zlom v Jojovom živote nastane, keď zistí, že jeho mama (výborná Scarlett Johanssonová – nominovaná opäť na Oscara za vedľajšiu rolu) ukrýva v podkroví židovské dievča (Thomasin McKenzieová).

Od tej chvíle musí malý Jojo prezývaný Králiček čeliť vlastnému zaslepenému nacizmu, s čím mu jeho vymyslený Hitler už môže len veľmi ťažko poradiť. Zaujímavosť: režiséra podľa vlastných slov tešila predstava, ako sa Hitler rozčuľuje, že vo filme ho hrá maorijský Žid: „Nie je lepší spôsob, ako Hitlerovi a celej jeho ideológii ukázať prostredníček.“ A ak vám bude prostredie, kde sa film odohráva, povedomé – správne: nakrúcalo sa aj v českom Žatci a Úštěku. Film totiž vznikol v americko-novozélandsko-českej koprodukcii.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #Quentin Tarantino #parazit #Oscar 2020 #nominácie #Malé ženy #Joker #Ír #film #1917