Odbočiť z Berlinale do Silent Green
Výstava videoartových inštalácií v kombinácii s atmosférickým prostredím bývalej spaľovne mŕtvol, kde je namiesto záhrady cintorín a nad areálom vztýčený komín, je dokonalým únikom pred preplneným festivalovým centrom na Potsdamer Platz. Forum Expanded je pomyselnou oddychovou zónou Berlinale, poskytujúcou priestor zahĺbiť sa do problematiky, ktorú dramaturgovia nazvali príznačne Part of the Problem (Časť problému). Výstava sa nesie v znamení hesla Berlinale: upozorňovať na okrajové zóny sveta, znevýhodnené a marginalizované skupiny, na netoleranciu a hrboľatosť súčasného stavu planéty, ktorá vonkoncom nepatrí rovným dielom všetkým. Z toľkej angažovanosti sa však môže poriadne zatočiť hlava.
Takto sa robí film s názorom
Výstavu videoartových diel a filmov tvorí spolu takmer 300 minút filmového času a nadväzuje na jednu z hlavných sekcií festivalu Forum s päťdesiatročnou históriou. Tento rok otvoril Forum film slovenskej dokumentaristiky Viery Čákanyovej Frem s výstižným podtitulom Requiem za homo sapiens. U nás si budú môcť pozrieť kontemplatívnu dokumentárnu esej diváci v marci na Febiofeste.
Jeden z filmov, ktorý možno vyrušuje spontánnosťou a prevrátením tradičných rozprávačských postupov, je nemecký dokument Her name was Europa (Volala sa Európa). Autori Anja Dornieden a Juan David González Monroy s ľahkosťou priznali komplikácie, ktoré tvorivý proces sprevádzali, pretože si ako motív filmu zvolili pokus vedcov vyšľachtiť vyhynutý druh dobytka. Na tomto pozadí pomenovali spoločenské neduhy – od márnomyseľnej túžby ľudského druhu meniť pravidlá prírody až po nacizmus. Her Name was Europa je angažovaný film s dokonale fungujúcim insitným humorom a na rozdiel od prevažnej väčšiny diel, ktoré boli súčasťou expozície, má presvedčivý autorský akcent.
Dramaturgia tohtoročného Forum Expanded kvalitou nepresviedča o výnimočnosti jednotlivých diel. Väčšina filmov je nápadom i spôsobom spracovania témy priemerná. Veľká časť videoartov má vzdelávací charakter: napríklad Infinity minus Infinity, kde tvorivý kolektív The Otolith Group odkrýva umeleckým gestom problematiku prisťahovalcov z Karibiku do Veľkej Británie.
Utečenci, klíma a ženy
Výstavným priestorom vládne téma migračnej krízy, príkro explicitne v diele Shipwreck at the Threshold of Europe, Lesvos, Aegean Sea: 28 October 2015 a formálne zaujímavejšie ju reprezentuje uhrančivá priestorová animácia Porosity Valley 2: Trickster’s Plot. Z tézy pamäť ako politické tabu vychádza podpriemerné video Memory also Die a zvrchovanosť policajnej moci vyjadruje jednoduchá, no pôsobivá zvukovo-svetelná inštalácia Half Blue Joea Namyho. Do špekulácií o blízkej budúcnosti a transformácii človeka v scvrknutom stave bytia sa pustili autori filmu Aiou Adam Khalil, Bailey Sweitzer a Anton Vidokle. Jedným z kvalitatívne najlepších je dokument veterána Chrisa Markera Calling from Paris: Maspero. Words Have a Meaning zasadený do Paríža 60. rokov približuje ideológiu a postupy ľavicového vydavateľstva Maspero.
Naratívna konverzačka Seen from the Outside Belgičanky Lucile Desamory je zas šikovne skomponovanou obžalobou kultúrnej zadubenosti a sploštených umeleckých obzorov na pozadí televízneho priemyslu.
Čo všetko je spoločensky netolerované? Utečenci ako čísla, ženy ako podmnožiny mužov či černosi, ktorí si nárokujú zem belochov. Program v Silent Green aj napriek výhradám perfektne vystihuje ideológiu a značku Berlinale. Navyše sa tu vyhnete radom na lístky aj masám fanúšikov, ktorí vo festivalovom centre číhajú na Johnyho Deppa či Vilema Daffoea. Berlinale je aj vďaka Forum Expanded vyvážený festival. Na jednej strane ho reprezentujú romantické filmové hviezdy, na strane druhej sa pozornosť upriamuje na tých, ktorým svet šliape na krk.
