Recenzia: V sieti - Film ako prostriedok na odhalenie problému

Výkony herečiek Terezy Těžkej, Sabiny Dlouhej a Anežky Pithartovej sú dominantou dokumentárneho filmu V sieti režisérskej dvojice Vít Klusák a Barbora Chalupová.

05.03.2020 13:36
V sieti Foto:
Záber z filmu V sieti.
debata

Kastingovému výberu vhodných adeptiek, na ktoré sa vo filme kladú vysoké emocionálne nároky, venovali aj prvú pätinu svojho filmu.

Film ako nástroj na…

V sieti je filmový hybrid. Jeho autori oscilujú medzi mokumentom (žáner, ktorý rozpráva fiktívne udalosti formou dokumentu) a sociálnym experimentom, ostatne tak, ako sme u Klusáka zvyknutí z predošlej tvorby. Núka sa spomenúť jeho inscenovaný dokument o neonacistovi, ktorý sa tiež označuje za hraný film, a to – z dôvodu ochrany protagonistu – Svet podľa Daliborka (2017). Klusák ani tu neaplikuje klasickú metódu pozorovania, protagonisti improvizujú vo vopred pripravených obrazoch, no aj napriek štylizácii prehrávajú scény z vlastného života a kamera ich prichytáva pri čine.

Podobnou metódou prichytáva pri zločine aj predátorov, čo číhajú na neplnoleté dievčatá v internetovom vákuu vo filme V sieti. Režisér Klusák v prípade Daliborka usmerňuje jeho a jeho rodinu s cieľom vyjadriť vlastný postoj k danej problematike a na konci filmu dochádza ku konfrontácii s aktérmi, rovnako ako vo filme V sieti. Daliborko sa realizuje na youtube, teda podhubie príbehu tiež tvorí internet.

Za provokatívnu možno označiť aj „prvú dokumentárnu reality šou“ Český sen, kde Klusák so spoluautorom Filipom Remundom inscenuje otvorenie supermarketu, aby na pozadí vyprovokovanej situácie s reálnymi, nič netušiacimi protagonistami, reflektovali kapitalizmus, kde vypuklo vyznieva priam besná honba za konzumom. O Klusákových metódach možno polemizovať. Dosahovanie zámerov často osciluje na hranici dokumentárnej etiky, no ako súčasť angažovaného umeleckého gesta sú absolútne relevantné.

Na trh s vlastnou kožou

Spoločensky angažovaný projekt V sieti stojí na performancii protagonistiek a ich pohotovosti. Okrem toho, že ukazuje mechanizmus a okolnosti vzniku internetového sexuálneho násilia, funguje ako možná interpretácia, ktorá sa približuje k reálnemu spôsobu, ako páchatelia a ich obete komunikujú a kam ich telefonáty či četovanie môžu reálne dospieť. Možno preto, že reálni ľudia tu komunikujú s herečkami, ktoré majú jasný zámer, neopúšťajú konverzácie, keď sa na obrazovke objaví mužské prirodzenie alebo masturbujúci muž, na čo by možno väčšina detí reagovala ústupom. Nereagujú tak však všetky, a práve o tom je potrebné hovoriť.

Internet je priestor nebezpečný najmä pre detských užívateľov a V sieti chce byť okrem iného nástrojom na šírenie osvety medzi rodičmi, ich deťmi a obeťami sexuálneho násilia. Tento účel spĺňa na výbornú. Platí, že raz vidieť je silnejšie ako sto ráz počuť. Film odhaľuje vinníkov a česká legislatíva niektoré prípady reálne stíhala alebo stíha. Film sa tak stal prostriedkom na odhalenie zločinu, vstupujúcim do života reálnych ľudí bez toho, že by o tom vedeli. V tomto prípade však platí: účel svätí prostriedky.

Herečky sú aktérkami autentických situácií (vstupujú do četovacích skupín, kde autori predpokladajú výskyt sexuálnych predátorov) a spolu so štábom usmerňujú organický vývoj komunikácie s útočníkom. Kulisy ich detských izieb sú postavené vo filmovom štúdiu, kde je prítomný celý tvorivý tím, a dramaturgicky film pracuje s ich kolektívnou emóciou. Priebeh udalosti sa však cyklí, vývoj jednotlivých „etúd“ je podobný a latentné zvraty sa často umocňujú mechanicky – strihom či komentármi zúčastnených. Emócie explicitne znázorňuje a divákovi podsúva napríklad hudba alebo reakcie zúčastnených na explicitné prejavy úchylností, ktorých sa predátori dopúšťajú. Všetky tri príbehy napokon vyústia do osobných stretnutí herečiek s ich „nápadníkmi“. Skrytá kamera sa tu stavia do pozície pozorovateľa a priebeh osobných rozhovorov potvrdzuje, že násilie sa nedeje len v bezpečnej nedotykovej zóne internetu. Dieťa je vystavované riziku sexuálneho zneužitia aj v reálnom priestore.

V sieti je jeden z tých projektov, na aké v našich zemepisných šírkach zvyknutí nie sme. Je o to vzácnejší, že otvára diskusiu nielen o zobrazenej problematike, ale aj o možnostiach využitia filmového média. Film tu pôsobí ako nástroj, prostredníctvom ktorého sa autori aktívne zúčastňujú spoločenskej situácie. Bolo by dobré nakrúcať viac takýchto angažovaných dokumentov.

  • Hodnotenie Pravdy
  • 3 a pol hviezdičiek z 5
  • V sieti (2020), Česko / scenár a réžia: Barbora Chalupová, Vít Klusák / kamera: Adam Kruliš / hudba: Jonatán Pastirčák/ hrajú: Tereza Těžká, Sabina Dlouhá a Anežka Pithartová a ďalší

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #V sieti