Dokument Meky nie je len film o Žbirkovi

„Svoj život poznám. Ale nenudil som sa,“ vyhlásil Miro Žbirka po prvom pozretí dokumentu, ktorého je hlavným aktérom. „Nikdy som si nemyslel, že sa o mne bude točiť film a nasadenie filmárov si veľmi vážim,“ dodal. Režisér Šimon Šafránek už získal Českého leva za svoj debut King Skate o vzniku skejtbordingu v bývalom Československu. „Keď som do tohto filmu hľadal hudbu, v Čechách som nemohol nájsť nič vhodné, čo by presne vystihovalo vtedajšiu dobu. Prišiel som na Mekyho piesne, oslovil som ho a nakoniec sa zrodil nápad natočiť film o ňom. Chcel som robiť hudobný dokument a vyšlo to, lebo súhlasil,“ povedal pre Pravdu režisér.

Film Meky je úprimnou výpoveďou Mira Žbirku ako speváka, skladateľa a hudobníka, ale aj brata, manžela a otca. Nie je to iba film o hudbe, hoci tá zohráva v jeho živote rozhodujúcu úlohu. Otvorene priznáva svoje zlyhania a odhaľuje svoje bolestivé miesta, ale aj radosť a svoje osobné víťazstvá. Nie je to však film len o Žbirkovi, je zároveň dokumentom doby,ktorá ho formovala. A je to tiež „bratislavský“ film, lebo Miro Žbirka je so svojím rodným mestom stále zrastený. No rovnako je aj „londýnsky“, lebo tam hľadal miesta, kde sa zoznámili jeho rodičia, a tam nahrával v legendárnom štúdiu Abbey Road.

„Chcel som Mekyho ukázať zblízka, bez filtra a možno aj tak, ako ho ľudia nepoznajú,“ priznáva režisér Šafránek. Miro Žbirka zas prezradil „habaďúru“, akú naňho filmári ušili, keď sa tvárili, že kamera je vypnutá, no bežala ďalej. Nič z neho však necenzuroval. Intímna výpoveď legendy sa strieda s dobovými zábermi z koncertov, rodinné videá s úryvkami z televíznych rozhovorov, ktoré dokumentujú Mekyho hudobnú kariéru aj vtedajší spoločenský vkus. Z odstupu mladého režiséra, ktorý predchádzajúcu éru nezažil, vzniká až humorný nadhľad, ktorému nechýba jemný šarm.

Vtipne pôsobia i súčasné výpovede Žbirkových niekdajších spolupracovníkov Janka Lehotského a Laca Lučeniča, doplnené dobovými zábermi. Nikoho neurážajú, no odľahčeným, takmer situačným humorom dopĺňajú celkovú atmosféru filmu aj doby. Proste sa to stalo tak.

Človek si aspoň pripomenie, akú dobu sme žili, a mladší sa dozvedia, že kedysi bolo normálne, že kapela dostala kvôli jednej vete v novinách „zaracha“. Alebo že sme tu mali horlivých vlajkonosičov, ktorí by najradšej vyhnali Čechov peši do Prahy. Odišiel Žbirka s jeho českou manželkou Katkou. V Prahe sa im darí dobre. A možno až s odstupom rokov aj tých kilometrov po diaľnici vidíme, že vyviezol za hranice pôvodnú slovenskú tvorbu, ktorej len miestami vytvoril českú či anglickú verziu.

Hnala Mekyho túžba byť populárny? Bola to obeť hudbe alebo egoizmus? „Páčilo sa mi, že šiel svojou cestou,“ hovorí režisér Šimon Šafránek. Miro Žbirka vo filme účtuje so svojím životom, otvorene a úprimne a ešte aj s humorom. Tak ako to k nemu už patrí.