Dej trojdielneho seriálu, na ktorom participovali verejnoprávne televízie ČR aj SR, je zasadený do najdrastickejšieho obdobia totalitného režimu s perzekúciami a vykonštruovanými súdnymi procesmi, pri ktorých len na Slovensku bolo protiprávne odsúdených 71-tisíc ľudí.
Postava Standu Láníka, ktorého stvárnil český herec Ján Cina, bola inšpirovaná viacerými príbehmi skutočných ľudí. „Pôvodne ma oslovil riaditeľ vývoja ČT s knihou spomienok homosexuálneho divadelníka, ktorý v osemdesiatych rokoch minulého storočia podpísal spoluprácu s ŠtB. Tá téma ma zaujala. Keď som ju sformuloval do námetu Herca, ani som nevedel, že som čiastočne trafil do osudu iného divadelníka, dokonca šéfa činohry Národného divadla v Prahe,“ hovorí o projekte scenárista Petr Bok.
Predobraz bol národný umelec
Tým iným divadelníkom bol národný umelec Vítězslav Vejražka, ktorého spolupráca s režimom po odtajnení spisov vyvolala silné emócie v českých médiách. Český týždenník Reflex ho napríklad označil za „komunistickú šľapku“. Vejražka, ktorý dnes s ďalšími českými velikánmi odpočíva v spoločnej hrobke Slavín na Vyšehradskom cintoríne v Prahe, zvádzal ženy a v monitorovanom byte ich sexuálne kompromitoval. Dokonca aj vlastnú tetu. Články zaujali aj režiséra Petra Bebjaka, ktorý sa so scenáristom Petrom Bokom stretol pri nakrúcaní seriálu Četníci z Luhačovic a námet obohatili aj o tento základ.
Nasledoval zber materiálu, študovanie historických faktov, pozeranie záznamov plných budovateľských hesiel. „Usadenie nášho príbehu do päťdesiatych rokov vychádzalo z toho, že sex medzi mužmi bol vtedy skutočne trestným činom,“ hovorí scenárista Petr Bok. Prvá polovica roku 1953 bola na historicky významné udalosti bohatá, a preto zasadili dej práve do tohto obdobia. V búrlivých časoch perzekúcií a politických procesov nenápadne prebehla menová reforma. „Mocenské bloky spolu bojovali v Kórei. Ten ľudovodemokratický ťažko zasiahla smrť Stalina. A pár dní po ňom umiera aj hlava komunistov v Československu. Krajina trúchlila a režim zatiaľ potajme pripravoval faktické ožobráčenie národa. Toto všetko, pochopiteľne, príbeh zásadne ovplyvnilo,“ hovorí scenárista.
Od súcitu k nenávisti
Seriál postupne odkrýva vrstvy postavy, ktorá najskôr pôsobí krehko a zraniteľne. Standa Láník žije so sestrou Anežkou (Jenovéfa Boková), ich mamu obvinili z kolaborácie a otec zahynul vo vojne. Nie je nikto, kto by sa ich zastal. Pomáha im babička, ktorú stvárňuje Emília Vášáryová (v čase, keď sa seriál odohráva, mala 11 rokov), no tá hneď v prvej časti zomiera. A tak zostávajú súrodenci sami, deje sa im jedna nespravodlivosť za druhou. Chcú ich vyštvať z bytu, sestra môže pracovať iba s čatou smetiarov a Standu vyhodia z divadla, kde nemôže hrať už ani tie budovateľské hry.
Vezme osud do vlastných rúk, chce zvíťaziť nad systémom. Spolupracuje s „láskavým” eštebákom a zvádza významných mužov s homosexuálnou orientáciou. Pri intímnom styku ich "zbalia“ členovia tajnej polície. Standa sa dostáva na poprednú divadelnú scénu a myslí si, že má vyhraté. „Tento náš príbeh primárne sleduje človeka, ktorý sa vďaka vlastnému rozhodnutiu dostáva pred nutnosť ďalších a ešte zásadnejších rozhodnutí. To je spoločné pre každú dobu. Len vtedy boli tie následky naozaj fatálne. A toto pripomínať je nutné práve preto, aby sa podobná situácia, nedajbože, ešte dlho nevrátila,“ dodáva scenárista Petr Bok.
Hlavný hrdina vyvoláva širokú škálu pocitov, od počiatočných sympatí cez ľútosť až po pohŕdanie a nenávisť. „Standa je pre mňa človek, ktorý sa rozhodol, že svoju najväčšiu nevýhodu premení v nástroj boja za lepší život. Morálne zásady odhodil v tej istej chvíli. Podobne ako to robí mnoho ľudí aj dnes. Stačí sa pozrieť na politiku,“ dodáva scenárista Petr Bok.
