Jana Kovalčiková zo seriálov Kavej a Oteckovia: Východniarov si nedám

Koncom roka 2018 ste boli znechutená z politiky, je to teraz, o dva roky neskôr, lepšie? Aký ste mali rok?

Tento rok bol pre mňa nadmieru pozitívny, aj politickú zmenu stále vnímam ako pozitívnu. Hoci mám aj isté výhrady, myslím si, že keby neprišiel covid, videli by sme samé výborné veci. Takže nie som až taká znechutená ako v roku 2018, ale všímam si aj chaos, ktorý tu vládne, a ten mi nie je ľahostajný.

Skazila vám korona plány?

Nedala som si ich skaziť, snažím sa prežívať v daných podmienkach. Pokiaľ mám dobré okolie, nedám si pokaziť náladu.

Pre koronu bolo obmedzené hranie v divadlách a vy ste sa práve tento rok stali novou členkou Činohry SND.

Áno, 31. januára som mala premiéru v Martine a 1. februára už som bola zamestnaná v SND. Pre umelcov je tento rok celkom bizarný, čudný. Sama som prešla fázami hnevu, skepsy, zúfalstva, úzkosti. Zvažujem, či je kultúra – film, divadlá, hudba, múzeá a galérie – dôležitá pre slovenský národ.

Foto: Braňo Konečný

Jana Kovalcikova Anicka Milan Ondrik Kubo Jana Kovalčíková ako Anička a Milan Ondrík ako Kubo v novej inscenácii SND Kubo.

A čo vaše cestovateľské plány? Ste známa tým, že rada cestujete.

Áno, ale keďže som tento rok mala svadbu, ani som neplánovala nejakú veľkú dovolenku. Je pravda, že každé dva roky chodím s mamkou na exotické miesta, more mi chýba, ale povedala som si, že vydržím, kým sa situácia upokojí a svadba aj niečo stojí.

Takže vo vašom živote tento rok prevažujú samé pozitíva. Čo bolo tento rok to najlepšie? Svadba?

Zatiaľ najlepšie je, že rodina sa drží zdravá a covidová pliaga sa nám vyhýba. To je viac než divadlo či svadba.

Mali by sa ľudia viac smiať než plakať a sťažovať sa?

Ježišmária, určite. Ak človeku v živote chýba humor a nadhľad, je mi ho veľmi ľúto.

Foto: Mall.tv

Kavej Jana Kovalčiková Anna Jakab Rakovská V internetovom seriáli Kavej hrajú Jana Kovalčiková s Annou Jakab Rakovskou dve východniarky, ktoré si pri kávičke rozprávajú svoje zážitky z Bratislavy.

Váš internetový seriál Kavej o dvoch východniarkach, ktoré prišli do Bratislavy plné očakávaní, získal cenu Serial Zone Award 2020 v kategórii slovenský alebo český seriál. Potešilo vás to s vašou kolegyňou Ankou Jakab Rakovskou alebo ste to očakávali?

Úprimne, ani som netušila, že taká súťaž existuje, ale veľmi ma to potešilo. My sme porazili dokonca skvelý seriál Bezvědomí z produkcie HBO, takže národ asi potrebuje humor.

Kto vlastne váš vtipný seriál vymyslel?

Prvotná myšlienka vyšla od Dana Dangla, bol svedkom nejakej bežnej komunikácie medzi nami dvoma. Na naše prekvapenie z nej bol unesený a povedal si, že by bolo fajn urobiť z toho skeč. Prvý skeč vznikol narýchlo, potom bola pauza, začali sme písať nie veľmi vydarené scenáre. Práve preto nám napadlo osloviť scenáristku Mišku Zakuťanskú. Ona žije v Prešove, študovala v Bratislave scenáristiku a zároveň založila provokatívne Prešovské národné divadlo. Jej je téma polarity medzi východom a západom veľmi blízka, je to absolútna lokálpatriotka. Odvtedy nám napísala každý jeden scenár.

A ja som si myslela, že si to na mieste vymýšľate. Scénky pôsobia veľmi spontánne.

Nie, nie, nie. Až také talentované na scenáre nie sme, hoci občas si nejaké ozdôbky povymýšľame aj my s Ankou, ale gro príbehu, dejové linky píše Miška.

Niekto na internete charakterizoval Kavej ako „novodobé Kone na betóne“. Beriete to ako pochvalu?

Absolútne, Pásla kone na betóne je ikonický film. Ak náš seriál prežije v ľuďoch aspoň polovicu z toho, ako Kone na betóne, budem rada.

A niekto iný napísal: „Take perfektne, že furt dostanem chuc zos každym hutorec, aj kedz už vecej žijem na zapade jak na vychodze“.

S takýmito reakciami sa stretávame pravidelne, že ľudia už sa neboja rozprávať po východniarsky, a nie len spisovne. Mám pocit, že náš seriál spája východ so západom krajiny, z čoho sa veľmi teším. Zdá sa to vtipné západniarom aj východniarom, čo znamená, že seriál splnil účel.

Očividne však existujú aj „hejteri“, ktorí píšu aj nenávistné reakcie. Čítate ich?

Nie, už roky nečítam komentáre na sociálnych sieťach. Ani nepoznám nikoho v mojom okolí, kto by písal takéto komentáre mimo svojho súkromného profilu. Prestala som to čítať asi pred desiatimi rokmi, keď som si kdesi prečítala, ako som sa vraj dostala do seriálu Panelák. Prečítali si to aj moji rodičia, už som im to zakázala. Nepotrebujem si čítať smutné komentáre ľudí, ktorí sa nudia. Ja sa nenudím, tak to nečítam.

Foto: Mall.tv

mala jana a anka Herečky Jana Kovalčiková (vpredu) a Anna Jakab Rakovská ako východniarky Veronika a Klára v internetovom seriáli Kavej.

Jasné, veď váš seriál pôsobí veľmi veselo. Môžete aj vy prísť s námetom?

Je to kombinácia, Miška vymyslí asi 90 % deja, vždy nám zavolá, aký má nápad, a my ho s Ankou ešte posunieme ďalej. Niekedy nám niečo napadne pri nakrúcaní, takže je to spolupráca. A dôležitý je aj režisér Lukáš Zednikovič, ktorý to tak posunie, až si niekedy myslíme, že to už bude trápne. Ale keď vidíme výsledok, funguje to. Vždy je čudné točiť komédiu s komparzom, ktorý sa nemôže smiať ani inak reagovať kvôli zvuku. Preto si často pripadáme od veci, ale v závere sa smejeme.

Čo vám pripadalo príliš, že ste sa báli, že to nebude fungovať?

Celkovo je to na hrane. Sama vidím, že niektorý diel funguje výborne, iný menej. Ale, prirodzene, nemôže všetko vyjsť na 100 %, niečo musí byť aj na 70 %.

Spomeniete, čo vyšlo výborne?

Najsledovanejšia epizóda seriálu Kavej bola Láska na prvý pohľad, mala až 427 000 unikátnych zhliadnutí. Mne sa najviac páčia diely, kde funguje Aničkina, teda Klárina seriálová mama – herečka Lenka Barilíková.

Často s vami spoluúčinkujú hereckí kolegovia, napríklad v časti Pán pravý hral drsného romantika Daniel Žulčák. Vy potom zistíte, že „muž v sebe musí mať aj kus intelektu“ a beriete lekcie z filozofie od Michala Nogu. Kto to vymyslel?

Mne sa na tomto projekte páči, že môžeme obsadiť ľudí, ktorých poznáme a máme radi. Často sú trochu iní, nie takí, ktorých poznáte desať rokov z televíznej obrazovky. Vzniká to diskusiou s Miškou, Aničkou, Lukášom. Zavoláme kolegom, s ktorými si nadmieru rozumieme a zatiaľ nikto neodmietol, je to príjemná práca. Neponáhľame sa, ako pri denných seriáloch, sami sa veľmi bavíme, vymýšľame, je to radosť.

V časti Láska na prvý pohľad sa pri behu po bratislavskom Starom moste zrazíte s Davidom Hartlom. On vám povie: „Ja tak milujem tvoj akcent.“ a neskôr „Cítim sa ako Rómeo.“ Pritom on hral práve Rómea na Letných shakespearovských slávnostiach na Bratislavskom hrade. Tú repliku si vymyslel on alebo ju napísali scenáristi?

To už bolo tak dávno, že si nepamätám. Po veľmi dlhom čase je to seriál, kde chcem povedať čo najviac z pôvodného scenára – lebo je taký „nabombený“ (musím použiť to slovo) humorom, slovnými hračkami a rôznymi absurditami, filozofickými úvahami… Zároveň aj z okolia máme reakcie, že to nie je hlúpe a prvoplánové.

Veľmi sa mi páčila aj replika zo scénky, kde vašu postavu Veroniky jej priateľ predstavuje rodine, fanúšikom Slovana: „Mňa urážať môžete, ale východniarov si nedám. Veď tu je aj Christová.“ Neozvala sa vám aj sama Ivana Christová?

Presne túto situáciu som si vymyslela. Pri vete „Východniarov si nedám“ som zbadala z papiera vystrihnutú postavičku Ivany Christovej a prišlo mi to smiešne. Ivana sa neozvala, asi jej to musím poslať.

Výborná bola aj časť nazvaná Sama v Blave, kde vám v štýlovej kaviarni prezradia „dočista hrôzostrašné heslo na wifi: Bratislava neni Blava“. Ako Prešovčanka ste si už zvykli na Bratislavu?

Ťažšie som si zvykala, asi tri roky. Ešte na vysokej škole som sa chcela vrátiť do Prešova. Ale mamka mi vždy hovorila, že v cudzom meste si vždy musím nájsť svoje malé rituály, svoje obchodíky, kaviarne a obľúbiť si mesto. To sa mi už podarilo, mám tu aj kamarátov, prácu. V Bratislave som od svojich 18, takže asi 11 rokov. Cítim sa tu dobre, ale nie som bývalá východniarka. Som stálica východniarka.

V časti Vitajte v Blave ukazuje kamarátke z východu rozhlasovú pyramídu a Michalskú bránu, čo by ste ukázali Bratislavčanom vo svojom rodnom Prešove?

Asi by som ich zobrala na kalváriu, máme pekné hrady v okolí – či už Šarišský, alebo Kapušiansky. Alebo moje obľúbené miesto v Prešove je Hať, tečie tam rieka Torysa. A večer by sme mohli zájsť do mnohých príjemných podnikov, do kvalitných hudobných klubov, nie na diskotéky, ale do intelektuálnych ba­rov

Bude aj nejaký silvestrovský špeciál Kavej?

Bude špeciálny silvestrovský zostrih všetkých dielov bez prerušenia. Nájdete ho na Mall.tv na Silvestra od 12.00.

Ako plánujete osláviť Silvestra?

Plány sa za pochodu menia, asi budem oslavovať v kruhu najbližších, inak sa to tento rok nedá.

Herci často trávia Silvester hraním v divadle. Aj vy ste to tak mávali po minulé roky?

Asi sedem rokov po sebe som na Silvestra hrala a potom jeden rok nie, a zrazu som nevedela, čo mám robiť, kam mám ísť. Bola som nesvoja. Ale väčšinou sú všetci niekde preč, v horách, tento rok som mala hrať, ale nakoniec nebudem.

Ktoré predstavenie je vaše obľúbené?

Rada sa vraciam do martinského kolektívu, tam mám všetky predstavenia rada. A najnovšie je moje obľúbené predstavenie Kubo v SND.

Foto: Braňo Konečný

Richard Autner Palo Jana Kovalcikova Anicka Richard Autner ako Paľo a Jana Kovalčíková ako Anička v inscenácii SND Kubo.

To je celkom iné než klasika známa z televízie. Prekvapilo vás toto najnovšie poňatie?

Musím sa priznať, že som nikdy nevidela v televízii Kuba. Pred skúšaním v SND som si povedala, že si ho nepozriem, až teraz som si na to vyhradila sviatky. Konečne to budem môcť porovnať a pochopím reakcie: Prepánajána, prečo ste to takto urobili? Alebo: Konečne iná verzia Kuba! Ja to predstavenie zbožňujem, som rada, že ľudová nôta tam nie je prehnane prezdobená, ale skôr umiernene civilná. Ani tančeky tam nie sú bujaré, krojové, ale pôsobia až armádne. Veľmi rada to hrám.

Videli bratislavského Kuba už aj vaši rodičia?

Áno, mamka zostala v šoku a povedala, že odkedy som vydatá, nemala by som mať ľúbostné scény na javisku. Tak som jej povedala, že to bude musieť nejako zvládnuť.

Vraj máte v SND prebrať úlohy po Monike Potokárovej. Ktoré?

Niečo som prebrala, niečo chvalabohu nie, lebo je to veľmi citlivá téma. Niektoré sa už aj hrali. Mala som po nej prebrať aj Ruské denníky, ale za rôznych nešťastných okolností sa to už trikrát odložilo. Ale mám aj záskoky po kolegyniach, čo otehotneli – napríklad po Dominike Kavaschovej som zdedila rolu v Dobrodružstve pri obžinkoch.

Aké teraz zažívate dni? Máte stále veľa práce?

Mám za sebou posledný natáčací deň seriálu Oteckovia v roku a už mám voľno. Točíme to už tretí či štvrtý rok, ale práca je to stále príjemná. Neviem, odkiaľ scenáristi stále ťahajú nápady, ale vždy prídu s niečím úsmevným. Kolektív sa veľmi nemení, nemám sa na čo sťažovať. S výnimkou toho, keď musíme vstávať o piatej ráno, ale aj to sa dá zvládnuť. Covid ma tak „upratal“, že už neriešim zbytočnosti.

Čo by ste odkázali našim čitateľom? Nech nestrácajú dobrú náladu?

Áno, a nech sú trpezliví. Ale hovorím za seba, nemôžem nikomu radiť. Rozhodne sa mi nepáči, keď sa stále na niečo nadáva.

Na čo sa najviac tešíte?

Nechcem vyznieť ako naivka, ale teším sa každý deň, že som zdravá, že mám rodinu, teším sa, že naša krajina sa bude postupne čistiť, aj svet – ekologicky. Snažím sa mať svetlé nastavenie do budúcna.