Absolvoval Právnickú fakultu UK, ale ako mi povedal, právu veľmi neublížil, prihlásil sa na konkurz do rozhlasu a obstál. Do rozhlasu prišiel 1. mája 1968. Nerobili sme síce v jednej redakcii, ale vo vtedajšom sídle rozhlasu v Bratislave na Zochovej ulici sme všetci mali k sebe blízko. Netrvalo dlho a Miškove spravodajské schopnosti preveril august 1968.
Magnetofón v košíku
V uliciach Bratislavy robil rozhovory, ankety situačné správy. Nebolo to jednoduché, rozhlasovú budovu obsadili vojaci, vysielalo sa z tajného pracoviska a redaktori sa báli, že ich sledujú. Na ulici sme sa k sebe nepriznávali, ale spomínam si, že Miško chodil s košíkom plným zeleniny a pod ňou mal skrytý magnetofón.
Je to už dávno, spomienky sa mi vynárajú postupne, napríklad na spoločne strávený týždeň v Modre začiatkom roka 1969. Boli sme na školení pre redaktorov, bolo nás tam asi 10, pre mňa výnimočná situácia, lebo som sa ocitla v čisto pánskej spoločnosti, okrem Miška Tvarožka tam bol napríklad Fero Valábek, Peter Gregor (bože, obaja už nie sú medzi nami), no a páni po večeroch hrávali karty a ja som kibicovala. Stávky boli vysoké, hrali dokonca o družstevný byt, ale výherca ho zrejme nikdy nedostal. Však o to ani nešlo.
Miško Tvarožek bol dušou spoločnosti, optimistický, veselý, a najmä múdry. A potom sa už stal hlasom rozhlasu, aj v ťažkých rokoch normalizácie si zachoval „ľudskú tvár“, čo vôbec nebolo ľahké. Po roku 1989 spoluzakladal novú spravodajskú reláciu Rádiožurnál. Pracoval tam až do apríla 2016, ako redaktor, krátky čas aj ako vedúci redakcie, ako moderátor, parlamentný spravodajca. Robil živé prenosy z významných udalostí ako boli inaugurácie prezidentov, návšteva pápeža Jána Pavla II., vznik Slovenskej republiky a jej prijatie do OSN, vstup do EÚ.
Šesťsto rozhovorov
Popritom autorsky pripravoval a moderoval občas aj Dobré ráno, Kontakty a obľúbenú Nočnú pyramídu. Za túto prácu v poslucháčskych anketách o najlepšieho rozhlasového moderátora získal trikrát Krištáľový mikrofón v kategórii spravodajstvo a v roku 2004 aj v rámci celého Slovenského rozhlasu. Bol nesmierne pracovitý, mal aj vlastnú polhodinovú nedeľnú reláciu Vec verejná. Od roku 2004 za dvanásť rokov trvania relácie urobil takmer 600 rozhovorov so zaujímavými ľuďmi nielen z politiky, jeho hosťami boli prezidenti, vrátane Václava Havla či Miloša Zemana, predsedovia vlád, výrazné osobnosti kultúry, športu, vedy, školstva.V spolupráci s divadelným režisérom Štefanom Korenčim tieto rozhovory preniesol aj na divadelné dosky, najskôr do Divadla A-HA a potom na Malú scénu. Za reláciu Vec verejná získal Krištáľovén krídlo v kategórii publicistika za rok 2013.
Pre vážne zdravotné problémy Miško Tvarožek v apríli 2016 po 48 rokoch práce z rozhlasu odišiel. Jedným z dôsledkov ochorenia bolo, že prišiel o svoj vzácny hlas. Keď sme si telefonovali, nenariekal, bol optimista a vždy som sa potešila, keď sa mu postupne hlas vracal. Jeho žena Katka, ktorá tiež roky pracovala v rozhlase, sa oňho obetavo starala, napokon spoľahlivé rodinné zázemie je dôležitá súčasť úspechu v práci.
Miška Tvarožka som poznala ako skvelého redaktora, výborného priateľa, vždy ochotného pomôcť mladším kolegom, a popritom skromného človeka. Keď som mu oznámila, že je laureátom Ceny Romana Kaliského, ktorú mu udeľuje Literárny fond, bolo to za rok 2018, potešil sa, ale povedal mi, vraj mu to vŕta v hlave, lebo z rukáva vysype hŕbu mien šikovnejších novinárov. Taký bol Michal Tvarožek.
