Posúvať hranice zážitku z kina robí prácu distribútora vzrušujúcejšou

Platí, že distribútor mieni a pandémia mení?

Na začiatku to tak určite bolo, pandémia však priniesla nové výzvy, ktoré nebolo možné prehliadnuť. Úlohou filmového distribútora je reagovať flexibilne a promptne, a nový plán často premýšľať až za hranice našich skúsenostných rámcov — v medziach imaginácie. V tomto zmysle musel celý kultúrny sektor od začiatku pandémie vykonať množstvo nadpráce, čo bolo často veľmi vyčerpávajúce. Nikdy sme tak často a návalovo nemali porady a nikdy tak často neprojektovali budúcnosť odznova. Nepomáhalo nám ani to, ako chaoticky a narázovo prichádzali a boli komunikované protipandemické reštrikcie. V porovnaní s inými európskymi krajinami sa to stalo naším lokálnym špecifikom. Zaujímavou stránkou stavu vecí však je poznanie, ktoré koronakríza priniesla kultúrnym profesionálom. Je ním potreba paralelného plánovania viacerých verzií jedného projektu pre jeho úspešné uskutočnenie a potreba flexibilnejšieho marketingu a opúšťania zabehnutých schém. Prinášať do slovenského teritória netradičné spôsoby, ako dostať film k divákom, bolo filozofiou Film Expanded aj pred pandémiou, preto sa na túto skúsenosť snažíme nahliadať aj pozitívne.

Vaším veľkým distribučným titulom bol vlani FREM Viery Čákanyovej premiérovaný na Berlinale. Ako strategicky pristupujete k takýmto umelecky náročným filmom?

FREM považujem za jeden z najzaujímavejších dokumentov, ktoré na Slovensku kedy vznikli a prirodzene bol v minulom roku našou vlajkovou loďou. Napriek tomu, že jeho filmový tvar je veľmi vyhranený, v podmienkach neskorého leta, keď sa každý snaží stráviť posledné pekné dni vonku, a tiež v časoch nastupujúcej druhej vlny pandémie, ho v kinách aj mimo nich navštívilo dokopy vyše osemsto divákov. V priemere to vychádza na návštevnosť približne dvadsiatich divákov na jedno predstavenie. Premiéru filmu sme museli na jar odložiť a už veľmi skoro počas leta nám bolo jasné, že uviesť film v čase, ktorý za normálnych okolností nie je pre premiéru ideálnym, je našou jedinou možnosťou. Za tri týždne v kinách urobil čísla, ktoré bežnému čitateľovi môžu pripadať nízke, no my to pri takomto titule za daných podmienok považujeme za úspech, ktorý nás ženie ďalej. V ďalšom roku prinesieme do kín divácky prístupnejšiu druhú časť Čákanyovej antarktického diptychu s názvom Biela na bielej, ktorá sa stala víťazom uplynulého ročníka jihlavského festivalu dokumentárnych filmov. Mimochodom, to je ďalší z dôkazov, že Čákanyovej autorský zjav nemá v slovenskej dokumentárnej krajine obdobu.

V čase pandémie malo mnoho filmov online premiéru skôr, ako sa skončil ich život v kinách. Je to nezvyčajné alebo nové len u nás?

Synergické uvedenie filmov do kín a na internet pred pandémiou nebolo bežnou praxou, no určite sa ňou do väčšej miery stane. To však nemusí nevyhnutne znamenať prechod výraznejšej časti divákov z kina na internet, hoci je to určite tendencia, ktorú pandémia umocnila. Synergické uvedenie je navyše výhodné z pohľadu marketingu. Silne atmosférické filmy ako napríklad FREM musia mať marketingovú stratégiu ušitú tak, aby bolo zrejmé, že zážitok v kine je vyslovene potrebný. Vtedy je online uvedenie bonusom, ktorý využijú všetci tí, ktorí sa z rôznych dôvodov do kina nedostanú. Počas pandémie si však niektorú z populárnych streamovacích platforiem predplatili aj všetci tí, ktorí ju doposiaľ nevyužívali. To je nový kontext, ktorý prináša nové výzvy vo vývoji distribučných a marketingových stratégií pre distribútorov na celom svete.

Môže synergické uvedenie priniesť viac divákov?

Divák, ktorý je s kinozážitkom zžitý, film v kine navštívi. Profil VOD diváka môže byť odlišný, preto synergické uvedenie môže priniesť viac divákov. Pandemická realita zároveň umožnila vznik pozoruhodného modelu simulácie kina, ktorý nie je tak úplne VOD platformou, ale je na internete. Koncept Kina Doma či Kina z Gauča umožnil aspoň čiastočne sanovať straty existenčne ohrozených kín, keď mohli niektoré z nich ich tradiční lokálni návštevníci podporiť kúpou lístka na konkrétny film v konkrétnom čase bez možnosti „projekciu” zastaviť. Čísla z týchto platforiem sa rátajú do štatistík Únie filmových distribútorov, čo umožňuje aspoň čiastočne vylepšovať čísla kinodistribúcie jednotlivých titulov. Pri umelecky náročných filmoch z nášho katalógu je totiž každý divák dôležitý.

Vaša spoločnosť si kladie za cieľ prichádzať s novými distribučnými stratégiami. Okrem kín sa venujete aj alternatívnej distribúcii. Čo presne to znamená?

Inštitúcia kina je pre kinematografiu stále esenciálna, no existujú rôzne prístupy, ako zážitok v kine ozvláštniť. V prípade zaužívaného označenia alternatívna distribúcia spájaného prevažne s predstavou o premietaní s diskusiou s autormi či expertmi na témy, ktoré dané filmy otvárajú, preferujem skôr pomenovanie eventová distribúcia. Tá umožňuje presahy k iným umeleckým žánrom či prvkom, ktoré nadväzujú na témy či náladu filmu. Mám na mysli rôzne formy pop up kina či site specific. Tento princíp máme napokon zakódovaný priamo v samotnom názve našej spoločnosti — narážkou na umelecké odvetvie Expanded cinema, ktoré odmieta tradičný jednosmerný vzťah medzi divákom a plátnom a provokuje nové hranice kinozážitku. Klasická kinodistribúcia je neodmysliteľnou súčasťou našej práce, no spomínané iné formy uvádzania filmov ju robia vzrušujúcejšou. Napríklad FREM sme takto uviedli v prestížnej galérii moderného umenia Nová synagóga v Žiline, kde sa výborne hodí aj pre svoj konceptuálny charakter. Projekcia filmu tam bola nainštalovaná na dvoch protiľahlých stenách a spustená synchrónne, pričom experimentálny zvukový dizajn od skladateľa Mira Tótha úžasne rezonoval v monumentálnom interiéri jedného z našich najväčších modernistických klenotov. Bol to fascinujúci zážitok.

Aký význam má, z hľadiska návštevnosti filmu v kinách, špeciálna eventová premiéra?

Má výraznejšie samostatné promo a pri tituloch, ktorým sa takéto uvedenie hodí, je schopný prilákať viac divákov. Ak je podujatie dostatočne atraktívne či zvláštne, jeho promo v kombinácii s foto- či videoreportážou z podujatia, môže následne pritiahnuť viac divákov aj na bežné premietania. Vyžaduje si to viac času a peňazí, no z našej skúsenosti to funguje dobre. Na štarte však musí zafungovať marketingová kampaň ako taká a, samozrejme, film sám musí byť pre niečo sexy. Pri distribúcii umeleckých filmov, ktoré našu malú kinematografiu úspešne reprezentujú na významných filmových festivaloch v zahraničí, no doma nepatria k diváckym trhákom, je úplne zásadná podpora Audiovizuálne­ho fondu.

Ste mladá distribučná spoločnosť a väčšina slovenských debutujúcich autoriek dokumentárnych filmov spolupracuje práve s vami. Je to zámer alebo náhoda?

Prvé a druhé filmy ženských autoriek tvoria nezanedbateľnú časť nášho portfólia. Nie je to náhoda a do značnej miery to súvisí s našou generačnou príbuznosťou k mladým debutantom patriacim k vychádzajúcej generácii mladých talentov, ktorí vyštudovali v Ateliéri dokumentárnej tvorby na VŠMU. Máme radosť, že nie sme len svedkami tejto novej vlny, ale sme s ňou v úzkom profesionálnom prepojení. Okrem už spomínaných filmov Viery Čákanyovej sa to v tomto roku týka medzi inými aj filmu The Sailor od Lucie Kašovej. Ide o hemingwayovský príbeh o námorníkovi Johnsonovi, ktorý prežil celý život na oceáne a vo filme ho rekapituluje z karibského ostrova, ktorý je útočiskom pre starých námorníkov. Rovnako ako pri Čákanyovej filmoch, aj pri The Sailor ide o veľmi univerzálny príbeh odohrávajúci sa mimo slovenských reálií. Sme radi, že cez platformu Dokument na kolesách, ktorá je našou vzdelávacou iniciatívou, prinesieme na stredné školy tento rok tiež Luciin kraťas Orchester z krajiny ticha z produkcie Festivalu Pohoda. Z Dokumentu na kolesách sa neskôr zrodilo aj Film Expanded a vzdelávanie prostredníctvom dokumentárneho filmu je dnes veľmi progresívnym prvkom vo vyučovacom procese.

Tento rok budete distribuovať tiež debut Barbory Sliepkovej Čiary, na ktorý sa obzvlášť teším aj preto, že má ísť o esej. Ako sa staviate k propagácii takéhoto titulu?

Čiary sú inšpirované urbánnymi symfóniami a skúmajú hranice intímneho a verejného v prostredí postsocialistickej a dynamicky sa premieňajúcej Bratislavy. Na tento umelecky ambiciózny dokument ešte pred kinopremiérou navnadíme divákov uvedením multižánrového diela, ktoré pozostáva z fragmentov filmu, svetelnej inštalácie z dielne Jána Šicka, zvukového prvku autora soundtracku Jonatána Pastirčáka a performancie Sone Kúdelovej. Dielo je rovnomenné filmu a funguje ako teaser naň, preto všetci, ktorí ho zažijú, budú môcť nedlho po tomto zážitku vidieť Čiary v kinách. V spolupráci s umelcami, spoločnosťou Hitchhiker Cinema a producentkou Barbarou Feglovou tento koncept vyvíjame už viac ako rok, čo je netradične dlhá doba, pričom predstavuje u nás úplne unikátny princíp, ako pristupovať k filmovému marketingu.

Čo je špecifické na spolupráci distribútora s autormi: filmármi, producentmi?

Približne polovicu titulov z nášho portfólia tvoria slovenské filmy či koprodukcie, s ktorých autormi máme aktívne profesionálne či kamarátske väzby. To je celkom iná situácia, ako keď získame zahraničný titul od sales agenta, pričom jeho tvorcov nikdy ani nemusíme stretnúť. Prípady niektorých našich slovenských filmov sú výnimočné aj preto, že máme ako distribútori možnosť vidieť film v určitej fáze procesu jeho vzniku a neraz sme zapájaní do diskusie o jeho finálnej podobe. Zároveň tak máme omnoho viac času na prípravu distribučnej a marketingovej stratégie. Ide o výnimočný model, ktorý si veľmi ceníme.

Čo sa deje s kinodivákom v ostatnom období?

Kino sa stáva komunitnejším, čo sme mali možnosť odsledovať aj na Ozvenách Ji.hlavy, ktoré sme minulý rok organizovali v bratislavskej Novej Cvernovke v podobe dvojmesačného cyklu v letnom kine. Formát cyklu má v tomto veľký význam, keďže vytvára divácky návyk a komunitnú náladu. Nová Cvernovka bola zároveň tým najvhodnejším prostredím, pretože okolo nej už komunita jestvuje. Spojenie vysokoprofilových dokumentárnych filmov s provokatívnymi témami a diskusiami zafungovalo efektne. Cykly sú teda tiež jednou z ciest, ako dnes zaujať mestského diváka.