Z prvej hodiny herectva chcela odísť a nadobudla presvedčenie, že je to jej životný omyl. Stala sa však jednou z najvýraznejších osobností slovenského herectva. Zuzana Kronerová si v sobotu na Art Film Feste prevzala ocenenie Hercova misia za mimoriadny prínos hereckému umeniu vo filme. Vo Festivalovom parku zároveň osobne pripevnila mosadznú tabuľku so svojim menom. Stala sa tak dvadsiatou ženskou laureátkou ocenenia Hercova misia. Na skutočnosť, že jej meno sa ocitne vedľa tabuľky šarmantného Francúza Gérarda Depardieua, reagovala slovami: „Som v dobrej spoločnosti.“
Rodáčka z Martina pochádza zo slávneho hereckého rodu – mama, otec i strýkovia a teta boli hercami. Do sveta filmu sa zaľúbila ešte ako 12-ročná, keď sledovala nakrúcanie filmu Obchod na korze, sama sa však pred kameru postavila až oveľa neskôr. „Chcela som z prvej hodiny herectva odísť a už sa nikdy nevrátiť,“ vyjadrila sa v jednom z rozhovorov. Našťastie však na VŠMU stretla veľké osobnosti, ktoré ju priviedli k celoživotnej láske k herectvu.
Pred pätnástimi rokmi si na Art Film Feste Hercovu misiu prevzal aj jej otec, jeden z najvýznamnejších domácich hercov, Jozef Kroner. Obľúbená slovenská herečka priznala, že jej bol vzorom: „Aj keď som sa tomu zubami-nechtami bránila, musím priznať, že mi bol vzorom. Deti sa nemajú vychovávať mentorovaním, ale príkladom. Videla som svojho otca, ako sa do piatej ráno v kuchyni učí texty. Asi toho veľa nenaspal, lebo často sme sa v tej istej kuchyni do druhej v noci rozprávali o živote, o filme, o divadle a vždy mi toho veľa odovzdal – ale tak nenásilne, nenápadne. Obaja rodičia mali veľkú pokoru voči kumštu. Otec s každou postavou začínal od nuly a nikdy nevyťahoval tie známe herecké šuflíky. A čo ma ešte naučil bolo odmietanie príležitostí, o ktorých nie som presvedčená, že sú pre mňa vhodné,“ uviedla na tlačovej konferencii v Trenčianskych Tepliciach Zuzana Kronerová. Pri preberaní ocenenia žiarila šťastím: „Veľmi si vážim túto cenu. Som dojatá, nadšená.“
Laureátka Hercovej misie začínala prácou v televízii a ako sama hovorí, z prvých hereckých príležitostí si cení rozprávku Vymenená princezná či komédiu Mišo, kde na filmovom pľaci stála spoločne s otcom. Zahrala si aj v kultovom filme Nevera po slovensky v réžii Juraja Jakubiska, na ktorý si dodnes rada zaspomína. Televízni diváci ju poznajú aj z komédie Ženský zákon či zo seriálu Vivat Beňovský. Vo filme sa začala objavovať v 90. rokoch. Obľúbili si ju známi českí režiséri a zahrala si v oceňovaných filmoch ako Lea, Pupendo, Štěstí, Václav či Venkovský učitel. Cenu Český lev jej priniesla spolupráca s českým režisérom Bohdanom Slámom za postavu Lišajovej vo filme Divoké včely v roku 2001. Práve tento film Art Film Fest na jej počesť uviedol dnes doobeda v programe. Naposledy sa objavila aj v príbehu lásky z prelomového roku 1968 Les bien-aimés, ktorý nakrútil francúzsky režisér Christophe Honoré, a ktorý s úspechom uviedli na tohtoročnom festivale v Cannes. Za posledné dva roky nakrútila šesť filmov a všetky boli z Čiech. Na svoju obranu slovenská herečka povedala: „Nazývam sa optimistkou bez príčiny a verím, že sa situácia v slovenskej kinematografii zlepší.“
Hoci sa zo Zuzany Kronerovej stala jedna z najvychytenejších filmových herečiek, priznala sa, že si dlhé roky myslela, že sa jej kamera musí zľaknúť. „V puberte som objavila druhé zrkadlo a zistila som, že mám strašne dlhý nos, čo ma doviedlo až k samovražedným myšlienkam,“ prezradila herečka s úsmevom. Počas štúdia si myslela, že z nej bude len divadelná herečka a diváci ju budú pozorovať z veľkej diaľky. Zlomilo sa to vo 4. ročníku, kedy ju obsadili do prvého filmu a odvtedy išla z jednej inscenácie do druhej. „Od detstva som tušila, že asi nebudem hrať princezné ani Júliu. Aj tak som však túžila byť kučeravou blondínou s malým noštekom. Otec mi rozprával, že som ho ako trojročná šokovala otázkou: "Ocinko, však tie zlé a škaredé ježibaby sú lepšie postavy, ako tie krásne princezné?“ Otec si pomyslel, že má geniálnu dcéru a dal mi za pravdu. Občas sa medzi ježibabami nájde aj krásna postava – aspoň vnútorne," uviedla charizmatická herečka, ktorá nedá dopustiť ani na divadelné dosky. „Kontakt so živými divákmi je neopakovateľný. Film je však konzerva, v ktorom je naše pominuteľné povolanie zaznamenané,“ dodala na záver najnovšia laureátka ocenenia Hercova misia.
