Už názov napovedá, že cyklus usiluje o zmapovanie slovenských klubov a interpretov reprezentujúcich túto scénu. Hneď v úvode je nutné podotknúť, že hodnotiť celý cyklus na základe pilotnej relácie venovanej bratislavskému klubu Fuga je odvážne, no už tu možno odčítať tvorivé tendencie celej série, a preto si dovolím zaujať postoj.
Urobme to najjednoduchšie, ako sa dá
Klubtúra je hybridný "covidsubžáner”. Informovať o dôležitosti a fungovaní klubovej scény najmä teraz, keď je odstavená, teda v ťažkých a neúprosných časoch koronakrízy, je viac ako na mieste. Zámeru však slúži statická dramaturgia bez nápadu aj podrezaný filmový jazyk. Ten sa zamotá sám do seba už v úvodnej obstarožnej "znelke”, kde moderátori vystupujú z tieňa a odriekajú úvodné floskuly, o čo v relácii pôjde.
Je to prekombinovaný mix namiešaný z talkshow, zo živých koncertov zo záznamu a v úvode relácie badať aj snahy o dokumentárnu publicistiku. Kto pozná spevácku šou SuperStar, zrejme sa mu pri Klubtúre vynoria reminiscencie, najmä pri debate hostí o koncertných výkonoch.
Je skvelé, že sa verejnoprávna televízia a ministerstvo kultúry zaoberajú klubovou scénou, aj to, že projektom pohotovo reagujú na vzniknutú situáciu. Výsledok je však poloamatérsky televízny produkt, ktorý zanevrel na nápaditosť aj chrumkavosť. Každým ďalším dielom bude téza pandemickej krízy čoraz viac exploatovaná a môže sa stať, že divákov tento formát vo veľmi krátkom čase omrzí. Rovnako ako ich omrzeli streamované koncerty a diskusie v on-line priestore.
Fuga bez Fugy
Televízna séria vznikla na "popud” pandemického stavu vecí a ministerstvo kultúry spolu s realizačným tímom si zaumienili informovať verejnosť o rozmanitosti klubov, ktoré organizujú živé umenie. Bonusom majú byť koncerty citlivo vybraných hudobníkov a okrúhle stoly, za ktorými sa diskutuje aj o čerstvých koncertných zážitkoch.
Vo Fuge zahral Andrej Šeban, mladá kapela Haďáci a dídžejka B-Complex. Do Fugy chodím pravidelne niekoľko rokov a ani jedného z interpretov nepovažujem za zástupného pre tento priestor a jeho dramaturgiu. Identitu tohto klubu s rozmanitým žánrovým záberom tvoria celkom iné pravidelné akcie, iní dídžeji, producenti, promotéri aj iné kapely. Interpretov však vyberali moderátori série, hudobník a organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák a rovnako ostrieľaný Martin Valihora. A priestor relácie má byť využitý na predstavenie lokálnej scény. Divákom, ktorí vo Fuge neboli, sa však neodhalí autentický duch tohto miesta, ale jeho vyumelkovaná, štylizovaná podoba. A toto "vylepšenie” pôsobí nanajvýš smiešne.
Hneď v expozícii natočenej dokumentárne čaká moderátorov pred klubom prevádzkar Fugy Miroslav Hargaš. Hargi nám urobí malú exkurziu, počas ktorej nazrieme okrem iného aj do legendárneho backstageu, kde sa zmestí "naozaj veľa ľudí” a "naozaj tam chceš tráviť čas”. Kameru zaujímajú aj toalety a lipne na nich dlhšie, ako je slušné.
Po rozhovore o tom, ako podnik funguje a koľko grantov potrebuje na svoje prežitie, si sadáme so všetkými účinkujúcimi za "okrúhly stôl”. Začína sa talkshow na vybrané témy prerušovaná koncertnými vstupmi. Nechýba ani predpotopné predstavenie umelcov v štylizovaných medailónoch. Po koncerte mladých Haďákov si Andrej Šeban neodpustí zhodnotenie výkonu talentovaných mládežníkov. Ani niekdajší porotca SuperStar Pavol Habera by to nepovedal lepšie. A diskusia pokračuje, respondenti sú zaujímaví, no prostriedky na udržanie pozornosti sú vágne, bez nápadu a zacyklené. Niet sa na čo pozerať.
Formát ma nepresvedčil, aby som si Klubtúru zapla opäť. Predovšetkým preto, že televízny obraz nezodpovedá realite. Klubtúra je premárnená šanca ukázať pravú auru a unikátnu energiu jednotlivých miest, na ktorých nám ako návštevníkom záleží a tešíme sa, že sa do nich vrátime. Zvoliť ako dominantu relácie statickú diskusiu, ktorej sme už všetci prejedení, je zabijak sledovanosti. Rovnako ako problematizovať dosah pandémie, ktorý bol počas vlaňajška v on-line diskusiách dávno tisíckrát nasvietený z najrozmanitejších strán. Klubtúra mala príležitosť priblížiť Slovákom unikátny klubový mikrokozmos a ukázať ho najmä taký, aký skutočne je.
