Šulíkova novinka nie je postavená na zdôrazňovaní krívd, ktoré na väčšinovom obyvateľstve páchajú Rómovia. Teda na tom, čo človek vída v správach najčastejšie. Sústavne „vytáčaný“ reportážami o rómskej kriminalite sa potom utvrdzuje vo svojich predsudkoch o „neprispôsobivých“ a „parazitujúcich“ občanoch. No a občas sa ešte dostane k tomu druhému pohľadu, ako Rómovia dokážu svoj temperament využiť v tanci a hudbe, ktorá je v nich akosi zakódovaná.
Najprv prieskum, potom akcia
Martin Šulík si so spoluscenáristom Markom Leščákom povedali, že keď už chcú rozprávať príbeh o Rómoch, musia sa za nimi najprv vypraviť, pýtať sa a pozorovať. Aj tak to napokon mohlo vyznieť naivne, ale režisér urobil ďalší dôležitý krok – nakrúcal s rómskymi nehercami priamo v osade. A rozpráva o predsudkoch na oboch stranách barikády, pričom slovo barikáda sa už asi nedá považovať za prisilné.
V jadre príbehu stojí mladý Adam. Mĺkvy chlapec, ktorý dokončil základnú školu, premýšľa, čo bude robiť ďalej a hľadá si tiež cestu k Julke, ktorá sa mu zapáčila. Do Adamovho života výrazne zasiahne smrť jeho otca, ktorého veľmi skoro nahradí chlapcov strýko Žigo. Bohatý úžerník, ktorý neznáša „bielych“. A Adamovi vyčíta, že sa s nimi spolčuje. Naráža tým na miestneho farára, ktorý má tvrdú ruku, ale myslí to dobre, a dievčinu, ktorá v osadách zbiera rómske piesne. Adamovi čoraz viac prekáža Žigova hrubosť. Nielen preto, že ho núti kradnúť, ale aj pre podozrenia, že to môže byť vrah.
Šulík sa nevyhýba zobrazovaniu negatívnych javov v osade, ukazuje Rómov, ktorí kradnú, tých, ktorí sa riadia heslom Dnes máme a zajtrajšok budeme riešiť neskôr, alebo rodinu, ktorá svoju mladučkú dcéru ponúkne na vydaj bohatému mužovi, aby sa v núdzi dostala k peniazom. Do centra rozprávania však stavia mladíka, ktorý je obeťou systému. Okolností, ktoré ho tlačia niekam, kde nechce byť. Veď sám sa snaží odvrátiť svojho brata od fetovania či gamblerstva. A keď sa v predeloch mĺkvo pozerá do kamery, akoby potvrdzoval, že je nevinnou obeťou, ktorá to schytáva z jednej aj z druhej strany.
Realizmus a baladickosť
Konfrontáciu s väčšinovým obyvateľstvom Šulík zobrazuje najmä cez niekoľko vyhrotených situácií. Policajti nechutne ponižujú rómskych mladíkov, lekár sa hrubo správa k rómskej rodičke, úradníčka stroho odbije Adama s tým, že prácu nemá ani pre „bielych“, a keď policajti naháňajú v lese rómskych zlodejov, je to ako poľovačka. Čo však chýba, je konfrontácia Rómov s ľuďmi zo susedstva. S „bielymi“, ktorí žijú v bezprostrednom okolí osady a ich svety na seba vplývajú najviac a najčastejšie. To pritom môže a nemusí znamenať len problémy a konflikty, ako by sa to dalo očakávať na základe spomínaných mediálnych výstupov. Čo to však znamená, to sa divák z filmu Cigán nedozvie.
Aj to snímku oberá o časť naliehavých príspevkov do diskusie. Realistické obrazové stvárnenie osady sa zase snúbi so snahou vyťažiť z prostredia špecifickú krásu a podporiť ju clivou hudbou. Je na nezaplatenie, že postavy stvárňujú rómski neherci, v mnohých okamihoch sa to výborne zúročuje. Ale občas sa predsa len zdá, že ich civilný prejav ustupuje v záujme riadenej štylizácie a stáva sa kontrolovaným napĺňaním predstavy tvorcov. Za tú predstavu by sa dal dosadiť baladický príbeh mĺkvej obete – rómskeho chlapca, ktorý by rád žil inak, ako môže.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Cigán, SR, ČR 2011
scenár: Marek Leščák, Martin Šulík
réžia: M. Šulík
hrajú: Ján Mižigár, Attila Mokos, Miroslav Gulyas, Miroslava Jarábeková a iní
slovenská kinopremiéra: 14. júla
