Najviac ocenení získal český dokument Pod sluncem tma. Režisér Martin Mareček v ňom hovorí o výprave dvoch Čechov, ktorí z grantov elektrifikovali malú dedinu v Zambii. Páni Tomáš a Milan sa však nestačia čudovať, ako nešetrne s týmto systémom miestni narábali. A tak sa spúšťa konfrontácia dvoch odlišných svetov, ktoré sa spolu snažia komunikovať, oťukávajú sa, prekvapujú, spoznávajú a usmerňujú.
Ťažko v Iráne
Rok väzenia a deväťdesiat rán bičom. Taký súdny verdikt si vypočula iránska herečka Marzía Vafamérová. Nespáchala žiadny zločin. Prosto účinkovala vo filme, ktorý kritizuje islamskú republiku. Vafamérovej síce napokon zmiernili trest na tri mesiace väzenia a peňažnú pokutu, ale v poslednom čase sa objavilo viacero správ o zatýkaní iránskych umelcov. A veľa sa hovorilo najmä o svetovo uznávanom režisérovi Džafarovi Panahim. Ten dostal šesť rokov väzenia a 20-ročný zákaz nakrúcania, cestovania či robenia rozhovorov. Keď ešte nevedel, aké bude rozhodnutie odvolacieho súdu, nakrútil o sebe a svojej situácii dokument Nie je to film. Zapečený do koláča ho poslal do Paríža. A dostal sa až na jihlavský festival.
Najprv treba oceniť gesto, ktoré Panahi touto snímkou urobil. Rozhodol sa prehovoriť z domáceho väzenia. Napriek tomu a práve preto, že ho chceli umlčať. Našiel si spôsob a vstúpil do rizika. Na kameru hovorí, že nevie presne, čo by chcel zachytiť. To však neprekáža. Divák dokáže odčítať základnú a najsilnejšiu správu o potrebe a chuti vypovedať. Panahiho túžba nakrúcať je veľká a o to príkrejšie pôsobí jeho trest. V tomto prípade nie je podstatné, že je zavretý v pohodlnom byte, ale to, že je zavretý.
Panahi tu spomína projekty, ktoré nezrealizoval, a jeden príbeh sa podľa scenára pokúša rekonštruovať v improvizovaných podmienkach obývačky. V mobilnom telefóne má obrázky herečiek, ktoré sa mu pozdávali, alebo miesta, ktoré si pre chystaný film našiel. Potom sa rozhovorí o svojich starších snímkach. Alebo sa márne snaží vyhľadať čosi na internete. Úchytkom pozerá správy, vybavuje telefonáty, pofajčieva na balkóne a pod ním sa ozývajú rany delobuchov. V uliciach sa oslavuje, ale on je vysoko nad nimi. Celé to môže sledovať iba z diaľky. Alebo sa o dianí dozvedá sprostredkovane, bez toho, aby sa na ňom zúčastňoval a zasahoval doň.
Ohne
Takáto každodennosť je ubíjajúca, ale film neukazuje Panahiho ako permanentne trúchliaceho alebo rezignovaného človeka. Len občas vidíme, ako ho premôžu emócie. Nakrúca ho jeho kamarát dokumentarista Mojtaba Mirtahmasb, a keď je na odchode, čaká publikum prekvapenie. Panahi totiž nastúpi s kamerou do výťahu. V spoločnosti mladíka, ktorý obyvateľom vynáša odpadky. V tom malom uzavretom priestore debatuje s veselým človekom. A ako zastavujú na jednotlivých poschodiach, príde aj na skvelé humorné situácie.
Toto uvoľnenie je však falošné. Panahi nakoniec vyjde pred dom, kde horia ohne a pôsobia skôr zlovestne. Jihlavský festival si pre svoj záverečný ceremoniál azda nemohol vybrať príznačnejší film. Veď sám mal tento rok vo svojich zvučkách oheň. V jednej bol horiaci krík, v druhej horiaci človek. Symbolizovali bezmocnosť, ale aj protest.
Víťazi 15. ročníka MFDF Jihlava (výber)
sekcia Česká radosť Cena pre najlepší český dokument Pod sluncem tma (réžia: Martin Mareček)
sekcia Česká radosť Zvláštne uznanie 31 konců/31 začátků (réžia: Rafani)
sekcia Opus Bonum Cena pre najlepší svetový dokument Stratená zem (réžia: Pierre-Yves Vandeweerd)
sekcia Medzi moriami Cena pre najlepší východoeurópsky dokument Bakhmaro (réžia: Salome Jashi)
sekcia Medzi moriami Film New Europe Visegrad Prix Tmář a jeho rod (réžia: Karel Vachek)
sekcia Fascinácia Cena pre najlepší experimentálny dokument Endeavour (réžia: Johann Lurf)
Cena divákov Pod sluncem tma
