Legendárny animátor, filmár, ale tiež podnikateľ Walt Disney, ktorý ho stvoril, by sa 5. decembra dožil 110 rokov.
Narodil sa v roku 1901 v americkom Chicagu a v jeho krvi sa zmiešali gény írsko-kanadského otca a nemecko-americkej matky. Jeho prvé kresliarske skúsenosti sa datujú už do detských rokov, počas štúdia na strednej škole kreslil do školského časopisu a svojou tvorbou reflektoval najmä patriotické témy a prvú svetovú vojnu. Ako šestnásťročný predčasne opustil školu a hlásil sa do armády, pre nízky vek ho však nevzali. Do Európy sa však nakoniec dostal ako pracovník Červeného kríža.
Foto: Beginningofahero.com
Po návrate do USA bolo pre Walta ťažké nájsť prácu, pomohol mu jeho brat Roy, vďaka ktorému začal kresliť do novín karikatúry a tiež reklamy. V roku 1922 už vo vlastnom štúdiu v New Yorku s kamerou z druhej ruky vyrobil dvojminútový reklamný film pre miestne divadlá. Nakrútil aj sériu kreslených filmov nazvanú Laugh-O-grams a o trošku dlhší, sedemminútový, film Alice in Cartoonland.
Prelom prišiel až s postavičkou Mickey Mousa. Zaujímavosťou je, že pôvodne ho Walt Disney nazval Mortimer Mouse, ale na žiadosť manželky meno postavičky zmenil. Celkom prvý príbeh s populárnym myšiakom bol nemý, úspech sa však dostavil, až keď Disney uviedol krátky animovaný film so zvukovým podmazom. Za postavičku, ktorá aj dnes patrí k legendám, dostal v roku 1932 čestného Oscara.
„Ak sa ľudia smejú na Mickey Mousovi, znamená to, že je ľudský a to je tajomstvo jeho popularity,“ zhodnotil o niekoľko desaťročí úspešný autor, ktorého kresliarska vášeň mala od počiatkov jasný cieľ – celovečerný film. Ten prišiel v roku 1937 a išlo už o spomenutú Snehulienku a sedem trpaslíkov. Legendárna rozprávka prilákala do kín množstvo divákov aj napriek ekonomickej kríze. Disney za ňu získal jedného klasického a sedem miniatúrnych Oscarov.
V období druhej svetovej vojny vytvorili štúdiá Walta Disneyho, vtedy už obklopeného skupinou talentovaných špičkových kresliarov, niekoľko motivačných filmov pre vojakov americkej armády. Disney sa však nevyhol ani podozreniam z antisemitizmu. Vyčítali mu najmä, že do USA ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia pozval režisérku Leni Riefenstahlovú. Po druhej svetovej vojne jeden čas vystupoval ako zanietený bojovník proti komunistom. Vypovedal dokonca pred americkým Kongresom proti niekoľkým kolegom, ktorých obvinil z propagácie komunizmu.
Našťastie sa neskôr vrátil naplno k tomu, čo išlo Disneymu najlepšie – zábave malých aj veľkých. V roku 1955 si splnil osobný sen a otvoril prvý Disneyland Park. „Nechcem, aby ľudia vnímali skutočný svet, keď budú v Disneylande. Vytvoril som pre nich iný svet,“ uviedol spokojný génius, ktorý sa stále viac stával podnikateľom a finančníkom. Zábavu našťastie neodsunul na druhú koľaj. Jeho spoločnosť začala produkovať aj hrané snímky a v 60. rokoch sa stala jedným z najúspešnejších amerických filmových štúdií. Pod hlavičkou Disney Studios vznikla napríklad aj úspešná a oceňovaná Mary Poppinsová.
A hoci Walt Disney zomrel 15. decembra 1966 v nemocnici v Los Angeles, detskí miláčikovia ako Pluto, Bambi, Káčer Donald či už spomenutí Mickey Mouse a Snehulienka so svojím sedemčlenným ansámblom zostali nesmrteľní. Vďaka nim svet nikdy nezabudne ani na muža, ktorý im vdýchol život a pobavil milióny malých i veľkých. Veď ako sám hovoril, „najdôležitejším importom Ameriky by mal byť smiech“.
3 x Walt Disney
- tvorba štúdií Walta Disneyho bola 59-krát nominovaná na Oscara, zlatých sošiek získal 22
- štart prvého Disneylandu podporil aj Ronald Reagan, v tom čase populárny herec, neskôr americký prezident
- posledná vec, ktorú pred smrťou napísal, bolo meno herca Kurta Russella. Ani Russell dodnes nevie prečo.
