Spomínaný iránsky film príde do tunajšej distribúcie s najväčším časovým odstupom, pretože medzinárodnú premiéru mal už pred rokom, na februárovom festivale v Berlíne. Ale aspoň že príde, veď aj na Berlinale získal hlavnú trofej. Ak ho uvedú v rámci putovnej prehliadky Projekt 100–2012, bude to ďalší z titulov, ktoré budia pozornosť na kvalitných zahraničných festivaloch, ale do slovenskej distribúcie sa dostávajú ťažko a väčšinou cez Asociáciu slovenských filmových klubov (ASFK). Z takýchto filmov sa vo vlaňajšom Projekte 100, ktorý sa konal už 17. raz a organizuje ho práve ASFK, objavila napríklad Melancholia, Strýko Búnmí alebo Turínsky kôň. V nedávnej minulosti to boli zase snímky Biela stuha, Medzi stenami (dnes večer ju odvysiela Dvojka Slovenskej televízie), Mlčanie Lorny či Svätá tráva.
Predstavitelia asociácie však pripomínajú, že pre takúto prehliadku potrebujú podporu z verejných zdrojov, a tá bola podľa nich v minulom roku „prekvapivo nízka“. Z Audiovizuálneho fondu dostali 10-tisíc eur, pričom náklady na Projekt 100 odhaduje ASFK na 70-tisíc. Organizátori tvrdia, že za takýchto podmienok je udržateľnosť putovnej prehliadky otázna. Dodali zároveň, že vlani návštevnosť filmov v Projekte 100, ktorý trval od 8. septembra do 31. decembra, prekročila 16-tisíc divákov, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi lepší výsledok.
Divácky najúspešnejšou snímkou 17. ročníka Projektu 100 sa stala Melancholia, o ktorej sa veľa hovorilo v súvislosti s vyhostením jej režiséra Larsa von Triera z festivalu v Cannes a v ktorej účinkujú aj všeobecne známi herci. Von Triera navyše pozná pomerne široké publikum, na rozdiel od Asghara Farhadiho, ktorý nakrútil Odlúčenie Nadera a Simin – ďalší príklad toho, že iránska kinematografia stojí za pozornosť. Farhadi rozpráva príbeh manželov, ktorí stoja pred dôležitým rozhodnutím. Simin chce s dcérou opustiť krajinu, Nader by radšej zostal, pretože sa musí starať o chorého otca. Objaví sa teda žiadosť o rozvod, ale do života ústredných postáv vstúpia ďalšie problémy, ktoré situáciu ešte vyhrotia.
Režisér svojho hrdinu charakterizuje tak, že sa drží svojich zásad a neoblomne nasleduje vlastnú predstavu o tom, čo je správne. Simin je realistickejšia a otvorenejšia zmenám. No a ich dcéra zastupuje generáciu, ktorá sa pýta, akou cestou sa v živote vydať. Termeh si nevyberá len medzi otcom a matkou, otázka stojí tak, aký systém hodnôt, aký životný štýl si zvoliť. Po získaní Zlatého glóbusu sa bude film Odlúčenie Nadera a Simin uchádzať o Oscara. Postúpil totiž do výberu deviatich titulov, z ktorých bude pätica nominovaná na Oscara v kategórii najlepší cudzojazyčný film.
