Spiknutie vzniká bez dotácií z Audiovizuálneho fondu, tvorcovia si museli zohnať sponzorov zo súkromného sektora. Ich film však nemá štandardný rozpočet, doteraz stál približne 150-tisíc eur. Producentom je spomínaný Lazar, ktorý má skúsenosti z pôsobenia v oblasti reklamy. No a Hoštaj, ktorý nikdy neštudoval filmovú školu, má na konte už dve stredometrážne snímky – Výlet (2006) a Prekvapenie (2008). V oboch prípadoch išlo o nízkorozpočtové horory, na ktoré si sám zháňal peniaze. Tomuto žánru sa vraj venoval aj preto, že si vyžaduje menšie náklady ako napríklad komédie, pri ktorých treba rátať s vyšším počtom natáčacích dní.
Kocúriková veští
„Spiknutie je mysteriózny horor zo súčasnosti, ktorý ukazuje, ako svet mágie a nadprirodzených javov zasahuje do reálneho života. Je to film o dvoch spiknutiach a dominantných ženách,“ opísal Hoštaj dokončovanú novinku. Tá síce vzniká s malým rozpočtom, ale účinkujú v nej aj známi a ostrieľaní herci. Do úlohy veštice tvorcovia obsadili Zuzanu Kocúrikovú. Jej klienta, ktorému predpovie smrť, stvárňuje Dušan Cinkota. A dôležitá je zároveň postava jeho manželky v podaní Michaely Drotárovej. Celkovo je vo filme desať postáv a príbeh sa odohráva vo veľkom starom dome, na cintoríne, v modernom byte a luxusných kancelárskych priestoroch. Spiknutie bude obsahovať aj viacero špeciálnych efektov a masky preň robila držiteľka ceny Emmy Beatrix Dollingerová.
Hoštaj uviedol, že sa inšpiroval staršími talianskymi horormi, z ktorých ho oslovili predovšetkým filmy Maria Bavu (Black Sunday, Prekliatie smrti) či Daria Argenta (Suspiria, Inferno). Podľa neho sú tieto snímky veľmi dobrou ukážkou techniky, ako nakrúcať v jednoduchých podmienkach, ale kvalitne. Napozeral si však aj viaceré filmy uznávaného amerického režiséra Orsona Wellesa, čo ho ovplyvnilo natoľko, že sa do Spiknutia pokúsil preniesť nevšedné uhly záberov a zároveň hojne používal transfokátor.
Nie sme zvyknutí
Hoštajov predchádzajúci titul Prekvapenie odvysielala na Slovensku TV JOJ a hoci bolo Spiknutie spočiatku plánované ako televízny projekt, tvorcovia ho nenakrútili na základe ponuky, ktorá by vzišla od konkrétnej televízie. „Na tento druh filmov na Slovensku nie sme príliš zvyknutí, nemáme s ním skúsenosti. Ak chcete ukazovať násilie, krv a vraždy, narazíte na odpor dramaturgov. Ani diváci však hororom neprajú. Ak ich pozerajú, tak potom tie americké, a keď uvidia slovenský, hneď ho porovnávajú a tvrdo kritizujú,“ myslí si Hoštaj. Napriek tomu tvorcovia veria, že si Spiknutie nájde svoje publikum a chcú ho ponúknuť nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu.
Režisér Gabriel Hoštaj poznamenal, že hoci je nakrúcanie s nízkym rozpočtom neraz problematické, zatiaľ si pri zháňaní partnerov a spolupracovníkov nevšimol, že by sa na neho pozerali cez prsty, lebo nevyštudoval filmovú školu. A pri Spiknutí, podobne ako pri predchádzajúcich snímkach, mu pomáhali najmä ľudia z VŠMU.
