Na začiatok aj o Siakeľovi
Úvodná epizóda bola venovaná najmä Kubalovej groteske Studňa lásky, ktorá vznikla v roku 1944 a bol to vôbec prvý slovenský kreslený film. Lenže už v čase jeho vzniku sa naň nabaľovali problémy a po nástupe komunizmu sa s ním narábalo ako s horúcim zemiakom, ktorý treba radšej ukryť. Ovácií sa teda nedočkal.
Tvorcovia cyklu sa však na úvod nevenovali iba Studni lásky, „prekopali“ sa ešte hlbšie do minulosti. A prezradili aj to, že na trikoch amerického fantazijného filmu The Lost World (1925), v ktorom sa ľudia stretávajú s dinosaurami, spolupracoval slovenský rodák Daniel Siakeľ. Ten, ktorý v roku 1921 s bratom Jaroslavom nakrútil Jánošíka.
V nedeľu 4. marca Dvojka STV odvysiela časť venovanú Viktorovi Kubalovi a jeho českému kolegovi Břetislavovi Pojarovi. Náplňou ďalších dielov budú napríklad rozprávkové večerníčky, bábkové filmy, spolupráca slovenských autorov so zahraničím či tajomstvá filmového triku. Mapovanie rozličných období pritom dospeje až k súčasnosti.
Kubal ako záruka nepremrhaných peňazí
Animované snímky tu teda vznikali, len tie celovečerné chýbali. A sme opäť pri Kubalovi, ktorý vynikol aj tým, že dokázal nakrútiť dva viac ako hodinové tituly – Zbojníka Jurka (1976) a Krvavú paniu (1980). „Celovečerná metráž v animovanom filme je všade problém. Aj v takej vyspelej kinematografii, akou bola česká, vznikol prvý dlhometrážny bábkový film Špalíček tak, že Jiří Trnka "poskladal“ kratšie útvary inšpirované českým folklórom do dlhej metráže. To bolo v roku 1947. A prvý celovečerný kreslený film Stvorenie sveta tam vznikol až 13 rokov po znárodnení," uviedol spoluautor cyklu Rudolf Urc. Ako dodal, problémom je v tomto smere osobitná dramaturgia, ale aj kultúrne zázemie, tradícia i personálna a profesionálna pripravenosť na celovečerné „animáky“.
„Kubal bol na to zrelý práve vzhľadom na svoju dlhoročnú prax animátora-režiséra-výtvarníka, ale aj preto, že bol poučený praxou v novinách, karikaturistickou a humoristickou skúsenosťou. To dávalo záruku, že peniaze nebudú premrhané. Mladšia generácia také záruky nedávala,“ ozrejmil Urc. „Slovenský animovaný film sa rodil pomaly a veľmi bolestne. Preto sa aj okruh jeho autorov vyvíjal nesúrodo, veď prví vysokoškolskí absolventi prichádzajú do praxe až koncom 70. rokov a sú to prevažne výtvarníci s minimom animátorských skúseností,“ doplnil Rudolf Urc.
Nový kolotoč a pripravení tvorcovia
Tvorcovia animovaných filmov to majú ťažké aj dnes, podľa Urca sú ich podmienky dokonca ešte nepriaznivejšie. Pomohlo však, že v roku 1993 vznikla na bratislavskej VŠMU katedra animovanej tvorby, ktorá „na scénu“ vypustila životaschopných absolventov. „Do týchto nečasov sú pripravení, vyzbrojení sebavedomím, vedia sa pohybovať v kolotoči fondov, nadácií, sponzorov. Ovládli nielen remeslo, ale aj nevyhnutný dar priebojnosti, odvahy a zdravej drzosti,“ myslí si Urc. Hovoril pritom o ľuďoch, ako sú napríklad Michal Struss, Ivana Laučíková, Katarína Kerekesová, Vanda Raýmanová, Boris Šima, Ivana Šebestová, Martin Snopek… Touto generáciou sa má cyklus Čarovný svet animovaného filmu skončiť. V trinástej časti s názvom Čas hľadania, čas nádejí.
