Pre tento projekt sa nadchol producent Petr Oukropec, ktorý sa napokon stal aj jeho režisérom. V rámci príprav si opätovne napozeral staršie snímky Věry Plívovej-Šimkovej či Jindřicha Poláka, ktorí spoluvytvárali tradíciu českého detského filmu.
Oukropec sa ju rozhodol rozvinúť niečím, čo by oslovilo súčasné publikum. Ako uviedol, dlho pátral po súčasnom príbehu pre deti, ktorý by bol zároveň dobrodružný, humorný i magický. A našiel ho v knihe Terezy a Juraja Horváthovcov. S autorkou predlohy spolupracoval Oukropec aj na scenári a výtvarníkom filmu je Juraj Horváth.
Za botanickú záhradu
Ústredné postavy príbehu sú deti Johanka (hrá ju Linda Votrubová) a Matyáš (Jakub Wünsch), ktoré sa najradšej zabávajú v starej botanickej záhrade. Lenže starosta Rýp (Daniel Drewes) chce záhradu zbúrať, aby na jej mieste vyrástla nová štvrť. Detskí kamaráti sa preto za pomoci tajomného modrého tigra snažia svoje obľúbené útočisko zachrániť pred skazou.
V Českej republike sa už film premieta a nejeden kritik sa pochvalne vyjadril o jeho animovaných vsuvkách. Pracoval na nich tím ľudí pod záštitou Michala Strussa – slovenského autora, ktorý bol za krátky „animák“ V kocke (1999) nominovaný na študentského Oscara.
Hrané scény a hry s kresbou
Na Slovensku vlastne vznikla väčšina animovaných prvkov filmu Modrý tiger. A využili sa pri tom viaceré techniky. Najhlavnejšie boli podľa Strussa dve. Klasická kreslená animácia, ktorá sa vsádzala do hraného podkladu alebo sa stala súčasťou Johankiných denníkov s ožívajúcimi obrázkami.
Druhou bola digitálna papieriková animácia použitá v rôznych podobách – niekedy len v siluetovej, inokedy v podobe rozhýbaných ilustrácií, ako to bolo v snových scénach, alebo išlo o manipuláciu s fotografiami v kombinácii s maľbou. Animované prvky sa najčastejšie dokresľovali priamo do filmových políčok prostredníctvom tabletových displejov.
Keď diváci vidia, ako sa okolo starostu Rýpa obvíja veľký kreslený had alebo Johanka berie medzi prsty žeriav a stláča ho, tak sú to animované prvky dosádzané do hranej scény a také v snímke prevažujú. Čisto animované pasáže sa týkajú najmä dvoch Johankiných snov postavených na magickej atmosfére. Vymyslené boli už v scenári, ale Struss, Horváth a Oukropec ich neskôr ešte upravovali.
Tiger v počítači
No a je tu, samozrejme, spomínaný modrý tiger, ktorý sa dostal aj do názvu filmu a animátori sa s ním tiež „pohrali“. „Študovali sme zvieracie pohyby, v animačnom softvéri sme vyvinuli kostru podľa anatómie reálneho tigra a pri nakrúcaní sme si nahrali asi hodinu a pol referenčných záberov, z ktorých sme vychádzali,“ ozrejmil pre Pravdu Struss.
„Modrý tiger je Johankina predstava, ktorá sa napokon zhmotní. Ale skôr, ako sa tiger zjaví vo svojej ozajstnej podobe, rôzne ho naznačujeme cez animáciu. Občas je to len tieň, inokedy má podobu detskej kresby, v sne má dokonca ľudskú postavu. A vždy sa s tým spája iné výtvarné riešenie,“ dodal Struss.
Pri výtvarnej a animačnej stránke filmu nešlo ani tak o to, aby sa kreslené objekty svojimi farbami, tvarmi a štruktúrou čo najvernejšie ponášali na skutočnosť a, zjednodušene povedané, detailne zachytávali každý chĺpok srsti. V tomto prípade je kresba uvoľnenejšia a podľa Strussa pripomína tú detskú, akurát precíznejšie zvládnutú.
Nájde sa však aj viacero realistických animácií, ktoré v postprodukcii robilo české štúdio UPP. Sú to akoby „neviditeľné“ triky, ktorými sa napríklad do mesta dorábala džungľa alebo zobrazovalo pučanie kvetov. A titulného tigra v živej verzii stvárnili Aron a Tarzan.
