Ste zberačkou ocenení už niekoľko rokov. Dokážete sa ešte tešiť z trofejí?
Pre mňa je to čoraz vzácnejšie. Keď človek dostane divácku cenu prvýkrát, prežíva veľké emócie. Až obdobie, ktoré príde potom, je dôležité. Nesie sa v znamení obhajoby, že diváci sa nepomýlili a môžu si povedať: Som rád, že som jej/jemu poslal hlas. Uvedomujem si, že na svete sú dôležitejšie veci ako ceny OTO, ale napriek tomu ich vnímam ako satisfakciu – odkaz od diváka, že nepatrím do starého železa, hoci sa už trochu cítim ako televízna relikvia.
Status obľúbenej komičky potvrdilo aj vaše účinkovanie v sitkome Hoď svišťom. Jeho hodnotenia po premiére však boli dosť vlažné. Nebáli ste sa vtedy, či ste nešliapli vedľa?
Každý sitkom na Slovensku má pri štarte rozpačité kritiky. Či sú to Profesionáli, Mafstory, dokonca Susedia sa v počiatkoch stretli s rovnakým problémom – nepoznám jediný sitkom, ktorý by nevyvolal rozpaky. Vždy chvíľu trvá, kým sa projekt utrasie, kým scenáristi v úvodzovkách nájdu príbeh – dejovú linku, ktorá funguje. Vedela som, že Hoď svišťom potrebuje čas a teší ma, že ho dostal. V nových častiach, ktoré sme už nakrútili, vidieť, že sa príbeh vyvíja, ide ďalej.
Hoď svišťom vystrelil do trojice nominovaných komičiek aj herečku Moniku Hilmerovú. Prekvapilo vás to?
Naopak. Myslela som si sprvu, že by mohla dostať sošku práve ona. Mňa diváci mohli vidieť v rozličných komických polohách. Monika ako komička je pre televíznych divákov niečo nové – čerstvé. Nehovoriac, že postavu hrá vynikajúco. Ak by zvíťazila, vôbec by som sa nečudovala. Priala by som jej ocenenie.
A čo by ste si želali vy? Pred časom ste sa priznali, že túžite aj po dramatickejších úlohách.
Nejaké projekty sa už črtali, ale keďže čakám druhé dieťaťko, musela som ich posunúť. S pribúdajúcimi rokmi sa prirodzene presuniem aj do vážnejších žánrov a verím, že divák si na to zvykne.
