Snímky vznikli v rámci projektu Cine-Boat, ktorý iniciovala Nisi Masa – európska sieť asociácií zameraných na podporu mladých filmárov. Minulé leto sa teda Kerekes s osemnástimi režisérmi z rôznych krajín plavil po fínskych ostrovoch, kde žije švédska menšina. „Sám pochádzam z maďarsko-slovenského prostredia, takže téma menšín a dvojjazyčnosti je mi bytostne blízka,“ poznamenal Peter Kerekes.
Filmári boli rozdelení do šiestich skupín po troch členoch, pričom každá skupina nakrúcala vlastný „kraťas“. A Kerekes bol pri ich vzniku od začiatku až do konca. Výslednú kolekciu označil za veľmi rozmanitú.
„Témy sú úplne odlišné. Jedna z mojich najobľúbenejších snímok sa volá Duty. V podstate je nemá a jej protagonisti ukazujú, čo sa naučili v armáde. Má to istý pôvab, keď ľudia, väčšinou už starší, predvádzajú pochodovanie, ustielanie postelí, prácu s dychom, aby mohli pokojne mieriť… Vo Fínsku je vojenská služba povinná, ale pre mužov je to dôležitá etapa života, na ktorú sú hrdí. Nie ako na Slovensku, kde sa vojenská služba spájala so systémom šikany a brala sa ako nutné zlo,“ vysvetlil Kerekes.
„Ďalší film je zase o vtipoch, a ten asi najviac vypovedá o švédsko-fínskych rozdieloch. Je založený na vtipoch, ktoré majú Fíni o Švédoch a Švédi o Fínoch. Cez ne sa vlastne prerozpráva každodenný život od narodenia až po smrť. Je tu aj zábavný paradokument o živote komárov vo Fínsku, alebo poetické snímky. Metafory o živote na ostrove, o samote, keď je každý človek istým spôsobom ostrovom.“
Peter Kerekes počas svojej cesty navyše získal pocit, že švédska menšina vo Fínsku je na tom inak ako maďarská na Slovensku. Že je integrovanou súčasťou krajiny a nie je vnímaná ako „potenciálna hrozba alebo ako hosť na cudzom území“. Hoci má menšie percentuálne zastúpenie ako maďarská menšina na Slovensku, jej jazyk je úradný a Fíni sa ako vedľajší jazyk povinne učia švédčinu. „No a na druhej strane sa tamojší Švédi k Fínsku hlásia, prejavujú vysokú mieru stotožnenia sa so štátom,“ uzavrel Kerekes.
