Recenzia: Diktátor - politická nekorektnosť má meno Cohen

Len s máloktorou komédiou sa spája toľko očakávaní ako s Diktátorom. Majster preoblečení Sacha Baron Cohen za to môže vďačiť úspechu aj kontroverznosti Borata (2006), pomohol tomu však tiež veľkolepou propagáciou - napríklad na odovzdávaní Oscarov, kam prišiel s urnou Kim Čong-ila, alebo v Cannes, kde sa najnovšie predviedol na ťave.

21.05.2012 09:00
Sacha Baron Cohen Foto:
Sacha Baron Cohen ako diktátor
debata

Zopakovať jeden vtip dvakrát a docieliť, aby sa to isté obecenstvo opäť od srdca smialo, je ťažká úloha aj pre Cohena. Ak by Aladeen s Boratom bežal maratón, videl by tak prinajlepšom obrysy jeho chrbta. Napriek tomu vie Cohen svoju satiru ešte stále celkom slušne predať, hoci slovo „slušne“ sa k filmu Diktátor naozaj vôbec nehodí.

Schytá to každý
Hoci pri pohľade na bradatého admirála generála Aladeena je vopred jasné, kto to tentoraz od Cohena schytá najviac, pocitom falošného bezpečia sa nemusia nechať „osprostieť“ ani ostatní. Kto ostatní? V podstate ktokoľvek, kto je sám seba ochotný identifikovať s akoukoľvek skupinou – politickou, národnou, náboženskou či svetonázorovou. Cohen strieľa na všetky strany a kým niekedy triafa veľmi presne a dômyselne, inokedy neváha niekoho „zložiť“ len tak, pre potechu diváka.

Hneď na úvod Aladeen predstaví seba aj svoju milovanú fiktívnu severoafrickú krajinu Wadíja, v ktorej je dedičným generálom, admirálom, prezidentom, najlepším hercom aj atlétom – skrátka zvrchovaným diktátorom, ako sa sluší a patrí. Mohlo by sa zdať, že Wadíjčania svojho vodcu milujú, v skutočnosti sa predsa nájdu v Aladeenovej blízkosti aj neprajníci. Jeho najbližší sa sprisahajú s OSN, aby krajinu zbavili jej oddaného krutovládcu. Aladeena teda pred summitom OSN unesú a – oholia mu bradu.

Aladeen, ktorého bez brady nikto nepozná, sa túla ulicami New Yorku, zatiaľ čo sa jeho dvojník chystá podpísať na pôde OSN prvú demokratickú wadíjsku ústavu. Zabrániť blížiacej sa medzinárodnej katastrofe môže len za pomoci vegetariánskej feministky s chlpatým podpazuším Zoey a wadíjskeho popredného jadrového fyzika Nukleárneho Nadala.

Roztopaš aj satira
Sacha Baron Cohen sa vďaka Aladeenovi možno dostane aj do encyklopédií na ilustráciu hesla politická nekorektnosť. Čo iné by od neho po Boratovi divák čakal? Tentoraz sa britský komik pustil do vôd medzinárodnej politiky, a hoci všetko podáva s ľahkosťou oligofrenika, niektoré jeho gagy sú ušité realite až príliš na telo na to, aby boli len roztopašnou paródiou.

Napriek tomu jeho humor poteší viac práve vo chvíľach zámerom nepoškvrnenej roztopaše, ako keď priamo (a občas trochu neobratne) naráža na aktuálne svetové dianie. V Diktátorovi sú skrátka chvíle, keď je toho priveľa a tiež okamihy, keď je toho akosi málo. I tak však Cohena o povesť jedného z najschopnejších a najoriginálnejších komikov súčasnosti film iste nepripraví. Niekoľko vtipov, na ktorých sa dá schuti zasmiať ešte aj po skončení filmu, si v ňom nájde každý. Napokon, ako by sme asi Diktátora hodnotili, keby nebol žiadny Borat, s ktorým by dal porovnávať?

Hodnotenie Pravdy: 4 hviezdičky z 5

Diktátor / USA 2012 / réžia: Larry Charles / scenár: Sacha Baron Cohen, Alec Berg, David Mandel, Jeff Schaffer / hudba: Erran Baron Cohen / hrajú: Sacha Baron Cohen, Ben Kingsley, Anna Faris, Megan Fox, Edward Norton a iní / dátum slovenskej kinopremiéry: 17. máj

© Autorské práva vyhradené

debata chyba