Pred tromi rokmi ju získal režisér Michael Haneke so snímkou Biela stuha a Jacques Audiard vtedy odchádzal s Veľkou cenou poroty za titul Prorok. Obaja súťažia znovu a novinári radia ich novinky k horúcim kandidátom na víťazstvo. Bude sa zo Zlatej palmy tešiť Audiard so snímkou Z hrdze a kostí (De rouille et d'os), Haneke s filmom Láska (Amour), alebo sa ujde rumunskému tvorcovi Cristianovi Mungiu? Veď i jeho novinka Za kopcami (Dupa dealuri) si v Cannes vyslúžila uznanie. Všetko sa ukáže v nedeľu večer počas slávnostného udeľovania cien.
Tí najodvážnejší pritom tipujú, že vyhrá najodvážnejší. Teda najbizarnejší, najšialenejší, najoriginálnejší… Takto sa zaskočení novinári vyjadrovali o filme Holy Motors (Sväté motory), ktorým sa na scénu vracia francúzsky režisér Leos Carax. Po dlhom čase, ale o to hlasnejšie. Provokuje, prekračuje hranice, nestavia na konvenčnom príbehu, až sa festivaloví diváci pýtajú, o čo mu vlastne ide. „Pôsobí to trochu ako film Charlieho Kaufmana nakrútený Buňuelom a Godardom,“ snažil sa o popis Holy Motors filmový magazín Little White Lies. A recenzent denníka Guardian píše, že táto podivuhodná, nádherná, „uletená“, experimentujúca a euforická snímka ponúka zážitky, pre aké všetci radi chodia do Cannes.
Hrdina Caraxovho filmu sa vozí v limuzíne po Paríži a štylizuje sa do rôznych podôb – raz je to zabijak, inokedy obchodník, zomierajúci starec, tulák, monštrum… „Postava, ktorú stvárňuje Denis Lavant, je herec, ale film nie je o hercoch, je o človeku a o skúsenosti, aké je to byť nažive,“ vyjadril sa režisér. A kým mnohých jeho nevšedná predstavivosť nadchla, našli sa aj takí, ktorým snímka nevonia. Sväté motory prosto rozdelili kritikov, hoci sa zhodli na tom, že niečo takéto sa len tak nevidí. Guardian navyše pripomína, že v minulosti na festivale vyvolali podobne rozporné reakcie filmy Strom života či Tanečnica v tme, a oba napokon získali Zlatú palmu.
Carax nakrúca zriedkavo a na Slovensku asi nie je príliš známy. Pred tromi rokmi síce tunajšie kiná uvádzali poviedkový film Tokio!, v ktorom bol aj jeho príspevok, ale celovečerný titul režíroval naposledy v roku 1999 (Pola X). Predtým sa ešte blysol snímkami Milenci z Pont-Neuf (1991), Zlá krv (1986) a Boy Meets Girl (1984). Určite stoja za pozornosť a dobrá správa je, že v septembri ich na plátna prinesie piešťanský filmový festival Cinematik, ktorý Caraxovi venuje sekciu Rešpekt.
V Cannes však nevzbudzuje pozornosť iba Leos Carax či spomínaní Audiard, Haneke a Mungiu. V piatok tam napríklad premietli súťažný Cosmopolis v réžii slávneho Davida Cronenberga, ktorý do hlavnej úlohy svojej novinky obsadil Roberta Pattinsona. Celkovo sa o Zlatú palmu uchádza až 22 snímok a viacerí hovoria o silnej súťaži, takže čakanie na verdikt 9-člennej poroty, ktorú vedie taliansky filmár Nanni Moretti, bude napínavé.
