Recenzia: Moja afganská rodina

Necháte sa unášať citlivým príbehom o jednej veľkej láske, jednej veľkej rodine a jednej veľkej krajine, ktorý má mnoho vrstiev ako afganské hory. A na konci vidíte tieto postavičky, ako si rovno z plátna vykračujú po červenom koberci po filmovú cenu, lebo si to zaslúžia.

Oscara (zatiaľ) nezískali, no film už ovenčila cenou porota najprestížnejšieho festivalu animovaných filmov vo francúzskom Annecy. Česko-francúzsko-slovenský film Moja afganská rodina divákov nesklame, lebo je citlivý, pravdivý aj otvorený.

Čítajte viac Oceňovaný animák Šarkan citlivo približuje stratu blízkeho

Moja afganská rodina je príbehom Češky, ktorá sa zaľúbila do svojho spolužiaka a nasledovala muža svojich snov do jeho domoviny. Nie je to len príbeh ich vzájomného vzťahu, ale tiež príbeh celej rodiny, ktorú drží pokope prirodzená autorita múdreho a láskavého starého otca so zmyslom pre humor, no rodina tiež prechádza mnohými trápeniami, tak ako vzťah manželov.

Trápeniami napokon prechádza aj celá krajina, Afganistan zmietaný konfliktom medzi starým a novým, medzi slobodou a povinnosťou či domnelou povinnosťou a táto rovina vo filme o Afganistane chýbať tiež nemôže. Ale prekvapivo má film aj dávku humoru, ako skvelá dráma s nadhľadom môže smelo konkurovať iným celovečerným filmom.

Režisérka Michaela Pavlátová siahla po knižnej predlohe novinárky Petry Procházkovej, ktorá do novely nazvanej Frišta (vyjde onedlho v druhom vydaní) vložila svoje vlastné životné skúsenosti aj premietla príbehy iných ľudí, no biografia to nie je.

Tak ako sa z Heleny stáva Herra, mení sa aj jej manžel Nazir, žiadna z postáv nie je plochá a jednoznačná, každá prechádza vlastným vnútorným bojom. Mení sa aj Nazirova dospievajúca neter, ktorú jej otec núti do vydaja, mení sa aj Nazirova sestra, mení sa celá krajina.

Foto: ASFK

Moja afganská rodina 2 - film Nový kreslený film v slovenských kinách ponúka drámu i láskavý humor.

Hádam jediná nedotknutá zmenami ostáva Američanka, ktorá priniesla do Afganistanu pomoc a zisťuje, že oni ju nechcú. Alebo aspoň nie tak, ako by si to predstavovala. Skutočnosť nie je čierno-biela a ani tento film taký nie je, citlivo zachytáva zložitý svet na príbehu obyčajnej rodiny, ktorá by vlastne mohla žiť kdekoľvek, ak si odmyslíme spoločensko-politické pozadie. Jej príbeh je univerzálny a nadčasový.

Do svojej novej rodiny sa snaží zapadnúť aj Helena, vlastne Herra a stret rôznych kultúr sa občas končí komicky, ako keď sa ženy podľa tradície ukryté pred návštevou zvedavo tlačia na zavreté dvere, až ich zvalia a vletia do miestnosti. Inokedy sa konflikt prejaví ako tragédia alebo aj katastrofa.

V čase, keď si Herra zúfa, privedie jej osud do domu malého chlapca z ulice a Mohamad zvaný Mad sa stane jej slniečkom (veď česká verzia filmu sa aj volá Moje slnko Mad), dve bytosti, ktoré nie sú odtiaľ, si rozumejú. Počas filmu sa zmení všetko, hádam aj váš pohľad.