V tom čase mala len 51 rokov, no film patril k jej posledným. Obdobím jej hviezdnej hereckej kariéry boli 50., 60. a 70. roky 20. storočia. V každom prípade patrí Monica Vittiová k najvýraznejším zjavom talianskeho filmu. Dnes oslávi herečka 90. narodeniny.
Monica Vittiová sa narodila 3. novembra 1931 v Ríme. Absolvovala tu Akadémiu dramatických umení a začala získavať prvé skúsenosti na divadelnom javisku. V roku 1954 sa však prvý raz postavila pred filmovú kameru a pochopila, že tento druh hereckej práce spočíva v niečom celkom inom. „Keď nakrúcam, musím celkom zabudnúť na svoju divadelnú prípravu. Talianski filmoví režiséri si nevyberajú divadelné herečky, hovoria o nich, že recitujú. Hneď na začiatku svojej filmovej dráhy som pochopila, že musím začať ‚od piky‘, že musím robiť niečo celkom iné. Moja herecká technika spočíva v tom, že nemám vôbec žiadnu techniku, že všetko vynachádzam od a do zet, bez šablón. Všetko zverím danému okamihu: výraz, mimiku, hlas, intonáciu. Tak sa dá docieliť prostota, prirodzenosť, vierohodnosť, k akej by som sa inak nedopracovala,“ vyjadrila sa herečka.
Michelangelo Antonioni ju ako 29-ročnú obsadil do svojho filmu Dobrodružstvo (1960). Film vyniesol režisérovi Cenu poroty na festivale v Cannes a Vittiovej nomináciu na cenu BAFTA. Očarujúca Monica Vittiová hrala vo všetkých štyroch dielach Antonioniho Tetralógie citu nasledovali snímky Noc (1961), Zatmenie (1962) a Červená pustatina (1964).
Monica Vittiová však disponovala aj komediálnym talentom, ktorý uplatnila napríklad vo filme Dievča s pištoľou. Príbeh o mladej Sicílčanke, z ktorej sa v britskom prostredí stane moderná emancipovaná dáma nakrútil v roku 1968 Mario Monicelli. Za svoju úlohu herečka získala Striebornú mušľu talianskej kritiky na festivale v San Sebastiáne, film tiež získal Zlatý glóbus.
S vynikajúcim hercom Albertom Sordim vytvorila herecký pár v poviedkovom filme On a Ona (1970 jednotlivé poviedky nakrútili Alberto Sordi, Mario Monicelli a Vittorio De Sica). Spolu s Marcellom Mastrioannim hrala vo filme Dráma žiarlivosti (r. Ettore Scola, 1970). Nasledovali filmy Korunná svedkyňa (r. Franco Giraldi, 1971) a Terézia zlodejka (Carlo di Palma, 1972). Objavila sa v surrealistickom filme Luisa Buňuela Prízrak Slobody (1974). O rok neskôr nasledovala komédia Kačka na pomarančoch (r. Luciano Salce), kde si Vittiová zahrala s Ugom Tognazzim.
Práve Ugo Tognazzi vytvoril s Vittiovou dvojicu aj v známom filme Prepáč, že je to málo (r. Marco Vicario, 1982). V tom istom roku vzniklo aj ďalšie dielo, ktoré patrí k vrcholom hereckej dráhy Monicy Vittiovej: psychologický príbeh Viem, že vieš, že viem. Alberto Sordi stál nielen pred kamerou, ale bol aj režisérom filmu, ktorí mohli vidieť i slovenskí diváci. Do tretice v roku 1982 nakrútila herečka snímku Žiarlivé tango (r. Steno).
Monica Vittiová zmiernila tempo filmovania. V roku 1989 si skúsila úlohu režisérky v snímke Scandalo segreto. Komediálnemu žánru však pripisovala dôležitosť. Povedala o ňom: „Neexistuje taký vážny námet, aby sme sa naň nemohli dívať cez okuliare humoru.“
Herečka trpí Alzeimerovou chorobou a žije v kruhu svojej rodiny.
