Televízny cyklus šiestich dokumentárnych portrétov miest, na ktorých sa budoval priemysel a konštruovali dejiny Budujeme Slovensko I., odvysielala RTVS na Dvojke v premiére na prelome rokov 2017 a 2018.
Od 10. januára 2022 sa cyklus vráti v repríze na televízne obrazovky a po jeho odvysielaní budú môcť diváci a diváčky každý týždeň od februára do mája sledovať ďalších dvanásť nových dielov v premiére, rozdelených do dvoch cyklov Budujeme Slovensko II. a III. Všetky tri cykly tak uvidia priamo po sebe.

Pri realizácii nových častí boli oslovení tvorcovia mladej generácie dokumentárnej tvorby, študenti, alebo nedávni absolventi. V nových častiach rozpovedia príbehy kedysi významných stavieb, areálov či prosperujúcich fabrík. V časti o Vyhliadkovej veži na Dukle pripomenú príbehy ľudí, ktorí práve tu našli svoje životné miesto, nazývané Údolím smrti. Neopomenú ani zabudnutú slávu kina Družba, kedysi najmodernejšieho kina v Košiciach, textilný areál Merina v Trenčíne, ktorý sa viaže na predvojnovú etapu vývoja textilného priemyslu na Slovensku, či Dynamitku, ktorú pozná každý Bratislavčan a ktorá dnes predstavuje dlhodobo neriešenú ekologickú katastrofu.

Nové časti dokumentárneho cyklu budú pokračovaním rozprávania o budovaní priemyslu a dejín Slovenska v 20. storočí. Projekt očami mladých režisérov sleduje architektúru, ktorá z našich miest rýchlo a často bez zaslúženej diskusie mizne.
V druhej sérii tvorcovia prostredníctvom príbehov miestnych obyvateľov a pamätníkov rozprávajú širšie príbehy konkrétnych miest v kontexte spoločenských, politických a kultúrnych podmienok daného obdobia. Časti tretej série sú tematicky viazané na konkrétne historické obdobia budovania Slovenska. Cez „malé“ dejiny jednotlivých objektov každá z častí mapuje jedno historické obdobie, v ktorom zažil najväčší rozmach.

Iniciačným momentom televízneho cyklu bolo stretnutie autorky námetu Bibiany Beňovej s fotografmi Tomášom Maninom a Jurajom Fifikom. Obaja systematicky dokumentujú priemyselné stavby na Slovensku, tie funkčné aj tie opustené. Ich rozprávanie o stretnutiach s ľuďmi, na ktorých narazili pri fotení budov, ich inšpirovali k hľadaniu ďalších príbehov. Tie začali skladať príbeh Slovenska 20. storočia z úplne inej perspektívy, než sme obvykle zvyknutí sa dívať. Pri konečnom výbere objektov pre prvý cyklus bolo zohľadnené aj to, aby sa autori dotkli citlivých historickým tém. Cez film o obuvníckych závodoch v Partizánskom napríklad rozprávajú príbeh o vizionárstve priemyselníckeho klanu Baťovcov, ktorý vybudoval celé mesto-stroj na zelenej lúke. Ale hovoria aj o problematickom spolunažívaní Čechov a Slovákov a hľadajú dôvody neúspešných pokusov o spoločný štát.

Dramaturgom, producentom a garantom projektu je Peter Kerekes. „Mapovanie priemyselného dedičstva je dôležitou súčasťou našej kultúrnej pamäti. Máme voči nej dlh. Zatiaľ čo v zahraničí sa priemyselnej architektúre venujú výskumné centrá a opustené vodojemy, pivovary či sklárne sa po konverziách menia na živé kultúrne centrá alebo originálne rezidenčné bývanie, na Slovensku neexistuje systematický súpis priemyselných objektov,“ Peter Kerekes.
Stále viac ľudí si však príťažlivosť i hodnoty chátrajúceho industriálu uvedomuje. Prieskum opustených miest vytvorených ľudskou rukou je jedným z fenoménov súčasnosti a aj na Slovensku sa záujem o ne zvyšuje.
Mŕtve stavby vďaka tvorcom znova ožijú príbehmi pamätníkov, ktorí tu kedysi pracovali, ale aj dobrodružstvami súčasných prieskumníkov, ktorých estetika zmaru magicky priťahuje.
„Stavby postupne miznú z našej pamäte. Miznú z nej aj okolnosti, za ktorých vznikali, slúžili svojmu účelu a postupne zmiznú aj tie okolnosti, za ktorých ich navždy pohltí čas. Kľúčovou témou aj tejto série je preto pamäť. Mŕtve stavby ožívajú príbehmi ľudí, ktorí na miestach kedysi pracovali, žili, ale aj tými, ktorí tam žijú v súčasnosti,“ Peter Kerekes.