Podľa médií o tom informoval bahamský minister zahraničia Fred Mitchell.
Poitier natočil za svoju viac ako sedemdesiatročnú kariéru desiatky filmov a v 60. rokoch bol inšpiráciou pre množstvo aktivistov bojujúcich za ukončenie rasovej segregácie v USA, píše agentúra Reuters.
Poitier, ktorý mal dvojaké americké a bahamské občianstvo, bol „ikonou, hrdinom, múdrym radcom, bojovníkom a národným pokladom“, napísal na svojom oficiálnom účte na Facebooku Cooper.
Poitierovi rodičia boli farmári na Bahamách, syn sa im však narodil pred očakávaným termínom pôrodu v roku 1927, keď boli práve na návšteve Floridy, takže automaticky získal americké občianstvo. Vyrastal ale na karibskom ostrove a do USA sa odsťahoval v 15 rokoch. V roku 1955 dostal svoju prvú väčšiu rolu vo filme Džungľa pred tabuľou.
V roku 1958 získal prvú nomináciu na Oscara za snímku Útek v reťaziach, za ktorú dostal ocenenie britskej filmovej a televíznej akadémie BAFTA.
Snímka Poľná ľalia z roku 1963 už herci slávnu zlatú sošku vyniesla a ako prvý černoch, ktorý toto najprestížnejšie filmové ocenenie obdržal, sa Poitier stal jedným z hlavných vzorov úspechu černochov v USA. Podľa svojich neskorších vyjadrení sa však domnieval, že mu americká filmová akadémia ocenenie udelila skôr kvôli symbolickej sile takého kroku, namiesto skutočného ocenenia jeho hereckého výkonu.
Jeho komerčné úspechy vyvrcholili v roku 1967, kedy sa začali premietať hneď tri jeho preslávené filmy: Hádaj, kto príde na večeru, Pánovi učiteľovi s láskou a V žiare noci. V tomto roku sa stal najzárobkovejším hercom v Hollywoode.
Poitier sa v nasledujúcich rokoch stiahol viac do ústrania a venoval sa kampani za nezávislosť Baham, ktorú karibský ostrov dosiahol v roku 1973. Neskôr sa tiež začal venovať réžii. V 90. rokoch minulého storočia bol aj veľvyslancom Baham v Japonsku.
V roku 1974 získal od britskej kráľovnej Alžbety II. rytiersku hodnosť, v roku 2009 potom dostal prezidentskú medailu slobody od prvého černošského prezidenta USA Baracka Obamu.
Poitier podľa serveru BBC hral vo filmoch inteligentné role, ktoré v Spojených štátoch pomáhali boriť zažité stereotypy o černošiach. Svoju úlohu vzoru pre ostatných však zmenšoval. „Ak sa na mňa bude spomínať kvôli tomu, že som urobil pár dobrých vecí, a pokiaľ moja prítomnosť na svete podnietila nejakú dobrú energiu, tak mi to stačí,“ povedal raz.
