Posledné roky hráte v komediálnom seriáli Oteckovia. Najnovšie však účinkujete aj v dramatickom seriáli Druhá šanca – aký bol pre vás prechod od komickej úlohy k vážnej? Čo je pre vás väčšou výzvou? Čo je vám bližšie?
Pre herca je každá postava výzvou a negatívne postavy sú na hranie vďačnejšie. Je komplikovanejšie stvárniť ich tak, aby hneď na prvý pohľad nevyzneli jednofarebne.
Na mojom povolaní mám najradšej práve túto pestrosť, preto by som nevedel povedať, čo mi je bližšie. Mám však obrovské šťastie, že najradšej mám tú postavu, ktorú práve hrám.
Druhá šanca je ďalším z radu seriálov z nemocničného prostredia. Čím je oproti ostatným výnimočný?
Že je podľa skutočného príbehu a ak je niečo skutočné, diváci to cítia. To, že sa hlavný hrdina prebral z kómy, ale stratil pamäť, neprevrátilo život len jemu, ale zasiahlo to aj ľudí okolo neho. Je tam množstvo rôznych osudov postáv, životných situácií, ktoré určite zaujmú.
Hlavná postava, doktor Andrej Fabián, ktorého hrá Ján Koleník, je neosobný a neprejavuje voči pacientom žiaden súcit. Myslíte si, že je to zo strany lekára vhodný postoj?
Keď sa cítime zle a potrebujeme pomoc, očakávame súcit a až rodičovský prístup. Trochu pochybujem, či majú lekári také podmienky, aby z nich táto pohoda mohla vyžarovať. Za každým bielym plášťom je však zase len človek, ktorý môže niesť bremeno, aké si nedokážeme predstaviť.
Fabiána jeho správanie neskôr dobehne. Otec pacienta, ktorý zomrie, strelí Fabiána do hlavy. Síce prežije, no vymažú sa mu spomienky. Keď sa ocitne v koži pacienta, začne vnímať medicínu inak. Myslíte si, že cestou k vzájomnému pochopeniu je vyskúšať si chodiť v cudzích topánkach?
To je jasný príklad toho, ako sme my ľudia často zacyklení a nedokážeme sa zastaviť a prehodnotiť svoje postoje a životy. Fabiánovi až takáto extrémna situácia pomohla nájsť v sebe iného a určite lepšieho človeka.
Aké posolstvo má Druhá šanca pre ľudí počas obdobia pandémie, keď sa ľudské životy menia na štatistiky? Mali by sme k sebe byť ohľaduplnejší?
Rozhodne. Desí ma všetka tá zloba medzi ľuďmi, ktorá sa vyplavuje v spoločnosti, to opovrhovanie zodpovednosťou za iných, ktorú všetci máme. Rúška nám vytvárajú ďalšiu vrstvu na tvári, za ktorú sa môžu mnohí skryť. Nevidíme mimiku, nevidíme úsmev. Žijeme v dobe, ktorá nás neuveriteľne otupuje, a to by sme nemali dopustiť.
V seriáli hráte Borisa Vargu, špecialistu na oddelení internej medicíny. Ako by ste svoju postavu opísali? Aký má názor na prístup doktora Fabiána? Sú priateľmi?
Boris Varga je šikovný špecialista. Žiaľ, Fabián je o niečo lepší. Varga preto trpí Salieriho syndrómom a pokúsi sa tejto krivde trochu pomôcť. To, čo roky cítil Varga, niekedy zažil každý z nás. Každý si potichu aspoň raz povedal, že keby tú šancu dostal on, bol by lepší. Hral som v SND v predstavení Amadeus, kde sme túto tému dôkladne rozoberali.
Odsúdiť takéhoto človeka by bolo veľmi jednoduché. Ak sa však pokúsime pochopiť, prečo koná práve takto, možno nám ho v istých momentoch príde aj ľúto. Neznamená to, že schvaľujeme, čo robí. Ale ak mu rozumieme, vieme, čo od neho môžeme čakať, a to nám nepochybne zjednoduší život.
Čítajte aj Absolútny zásah do čierneho! Markíza ponúkla svoj najlepší seriálŠtudovali ste si v rámci prípravy na túto rolu nejakú medicínsku terminológiu? Bolo učenie sa scenára zložitejšie ako pri iných úlohách?
Internetový vyhľadávač dostal zabrať (smiech). Potreboval som rozumieť tomu, čo hovorím, a pripravoval som sa preto dlhšie ako zvyčajne, keďže som musel dostať do hlavy výrazy, ktoré bežne nepoužívam.
Aká to bola skúsenosť?
Bolo to skvelé, či už hovoríme o štábe, ktorý na seriáli pracoval, alebo o kolegoch, s ktorými sa mi výborne hralo.
Videli ste taliansku verziu DOC – Nelle tue mani, ktorá slúži ako predloha Druhej šance? Páčila sa vám?
Áno. Taliani sa nehanbia za svoje emócie, a to mi je blízke. Je to strhujúci príbeh a verím, že rovnako to budú cítiť aj diváci na Slovensku, keď budú sledovať príbeh v našom podaní. Bol by som rád, ak by z neho mali rovnaký pocit, aký som mal ja pri talianskej verzii.
Ste známy predovšetkým ako seriálový herec. Je vám seriál bližší ako film a divadlo? Budete v blízkej dobe hrať v nejakom filme či inscenácii?
V divadle zatiaľ nič nechystám. My herci sme v istom zmysle nádenníci. Čakáme na to, kým nás osloví režisér alebo producent s nejakou ponukou. Som však naozaj spokojný, zatiaľ ma vnútorne a aj časovo napĺňajú príležitosti, ktoré dostávam z televízie Markíza. A som za ne vďačný.
Vladimír Kobielsky
Narodil sa 26. júla 1975 vo Vranove nad Topľou. Absolvoval Konzervatórium v Košiciach a Vysokú školu múzických umení v Bratislave. V roku 1998 získal spolu s Róbertom Jakabom, Jurajom Kemkom, Mariánom Miezgom a Lukášom Latinákom ocenenie DOSKY '98 v kategórii Objav roka sa absolventské predstavenie Na koho to slovo padne. V seriáli Panelák stvárnil Jakuba Švehlu, jednu z hlavných postáv. Ďalej hral v seriáloch Dr. Ludsky a Búrlivé víno, vo filmoch O dve slabiky pozadu, Vojtech, Veľké šťastie, Spiaca krásavica a Železný princ, Martinko Klingáč, Kovladov dar, Najvyšší trest a Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas. V súčasnosti hrá v seriáloch Oteckovia a Druhá šanca.