Foto: CinemArt
Televízni diváci vás poznajú zo seriálov, kde je vaša rola skrytá v množnom čísle: Sestričky či Milenky. Neprekáža vám "kolektívna“ popularita, o ktorú sa musíte deliť?
Nad tým som nikdy nerozmýšľala, moja práca si vyžaduje súhru viacerých profesií, viacerých ľudí, ktorí sa spoločne podieľajú na výsledku. Asi preto to robím. V živote som veľký individualista a celý tento tvorivý proces je pre mňa škola, dáva mi iný pohľad na vec.
Často vás označujú za najkrajšiu tvár v šoubiznise – pre každú ženu a najmä pre herečku je to veľké plus. Zároveň môže byť frustrujúce, keď vzhľad zatieni vašu prácu. Ako si s tým viete poradiť?
Celé je to nafúknutá bublina a pripadá mi smiešna. Nemám k tomu čo iné povedať, len že to môže byť pridaná hodnota, ale lepším človekom ma to nespraví. Jediné, čo môžem, je „makať“ na sebe, aby som bola autentická, uveriteľná, dobrá herečka. Ak ma niekto chce vidieť len ako peknú tvár, nič s tým nespravím.
Foto: TV Markíza
Stvárnili ste aj francúzsku tanečnicu vo filme Cesta do nemožna, kde ste boli jednou z mnohých žien v spoločnosti M. R. Štefánika. Zažili ste takéto "obrátené garde“?
Človek zažije rôzne situácie a nie všetky sú podľa jeho predstáv. Povedzme, že som sa s tým už stretla, ale vo vzťahu si vôbec neviem predstaviť byť jednou z mnohých. Na to sa mám príliš rada a poznám svoju hodnotu. Nehovorím, že sa to nikdy nemôže stať, je to vždy o konkrétnom momente, ale vždy sa snažím vybrať si seba.
Pred kamerou ste hrali od 11 rokov, maturovali ste na jazykovom gymnáziu – odkedy ste chceli byť herečkou?
Nápad poslať si prihlášku na VŠMU prišiel až v maturitnom ročníku, a ani vtedy som o tom nebola presvedčená. Rozhodnutie prišlo v období, keď som sa na VŠMU nedostala a mala som od štúdia rok voľno. Veľa som točila a začala som si pomalinky uvedomovať, že tento svet by ma bavil najviac.
Rozhovor o stretnutí Svarinskej s Vladimírom a Bolkom Polívkovcami, či o jej vzťahu k Prahe si pozrite v TV Pravda!
Nelákalo vás aj iné povolanie?
Vždy som hovorila, že chcem robiť niečo normálne. Herectvo bolo úplne mimo tohto záberu. Len som poriadne nevedela, čo „normálne“ by to malo byť. Chvíľu ma lákala psychológia, chvíľu štúdium jazykov, potom medzinárodné vzťahy… V škole som sa dobre učila, ale nemala som vyslovene vášeň pre žiadny konkrétny odbor. Nakoniec som „skončila“ pri herectve, ktoré som od detstva zavrhovala…
Foto: CinemArt
Už dlho účinkujete aj v českých filmoch, spolu s hviezdami ako Miroslav Donutil (10 pravidiel, ako zbaliť dievča), Iva Janžurová a Pavel Liška (Teroristka), ako sa vám nakrúca s českými kolegami?
Skvele. Mám šťastie, že sú to vždy skvelí ľudia, neuveriteľní profíci a môžem sa od nich veľa učiť. Zo začiatku som bývala skôr pozorovateľ, ale cítim na sebe, že už začínam byť viac v centre diania. Som kontaktný človek a vždy sa snažím nájsť si ku kolegom cestu, aj keď sa nepoznáme. Zvlášť vtedy, keď máme mať spolu blízky vzťah vo filme či v seriáli.
Pri natáčaní ste sa spriatelili s herečkou Evou Holubovou, čo si na nej ceníte?
Eva je moja láska. Je to nesmierne citlivá žena, vnímavá, múdra osoba, ktorá toho v živote veľa zažila. Máme veľa spoločného, prišli sme na to prvý natáčací deň nového spoločného filmu Střídavka, kde mi Eva hrá babi. Vtedy niečo kliklo a stali sme sa nerozlučnou dvojkou pri filme a aj po natáčaní. Je životaschopná, má veľa životnej energie, nebojí sa čeliť svojim strachom, žije naplno. Má krásny vzťah so svojimi deťmi a fandí mladým ľuďom. Ani neviem povedať, aká som vďačná, že mi prišla do života!
Čítajte aj Obľúbené Sestričky hlásia návrat! Budem Emou, kým to bude možné, hovorí Svarinská
Aj počas pandémie ste nakrúcali seriály a v Čechách film Srdce na dlani, kde je hlavnou témou láska. Onedlho príde do kín. Bude veselý?
Srdce na dlani je hlavne láskavý film. Plný lásky vo všetkých podobách. Nepovažujem ho za komédiu v pravom zmysle slova, pre mňa je to rodinný film, v ktorom sa nájdu všetky vekové kategórie od malých detí, mladých ľudí až po staršiu generáciu. Dokonca aj milovníci zvierat, keďže jednu z hlavných úloh stvárňujú dva basety. Srdce na dlani má potenciál pohladiť divákom dušu, pretože prináša nádej, že všetko môže dopadnúť dobre bez nejakých výrazných zlomenín či rán.
Foto: CinemArt
Nerada hovoríte o súkromí a vraj nie ste veľkým priaznivcom sociálnych sietí – prečo?
V istom období som povedala dosť veľa a pochopila som, že sú veci, ktoré si chcem nechať pre seba. Deliť sa s nimi, len keď budem chcieť a s kým budem chcieť. Stále platí, že sociálne siete považujem v istom zmysle za virtuálne peklo a pokrivenú realitu, ktorá priniesla do života mnoho povrchnosti. Napriek tomu som sa rozhodla do tohto sveta vstúpiť a odpálila som instagram. Sama neviem, na ako dlho a či ma to bude baviť. Nechávam to otvorené, ako vlastne všetko vo svojom živote. Učím sa nebyť definitívna vo svojich vyjadreniach, pretože všetko sa mení zo sekundy na sekundu. Každý deň môže priniesť niečo úplne iné, ako sme sa o tom presvedčili aj teraz.
Čo vám prinieslo obdobie pandémie?
Poznanie, že akékoľvek plány sú zbytočné, že sa ťažko prispôsobujem novým okolnostiam. Myslela som, že som adaptabilnejšia, ale takáto situácia ma niekedy celkom rozhodí, takže sa učím vnímať to, čo máme v tomto momente. Pandémia nám ukázala v praxi, čo znamená žiť v prítomnosti.
Vraj rada cestujete sama – ste introvertka alebo si tak najlepšie oddýchnete?
Som extrovertný introvert – cestovať nemôžete s hocikým. Ak máte niekoho, s kým si sadnete, tak je to výhra v lotérii. Ja takých ľudí zopár mám, no nie vždy vieme časové harmonogramy zladiť, tak som sa naučila cestovať sama. Som paňou svojho času a svojho sveta a môžem si to vychutnávať. Myslím, že mi to ostane už navždy, aj keď raz budem mať rodinu – raz za čas proste odídem sama.
Ako si najlepšie oddýchnete?
Pri mori, to je moja meditácia v pohybe: sledovať vlny, dýchať vzduch a byť. Ale to, samozrejme, nejde vždy. Takže oddychujem pri joge, dobrom čaji, filme, masáži, v objatí dobrých priateľov…
Foto: TV Markíza
Nielenže vyzeráte krásne, ale aj podstatne mladšie – načo teda dlho spíte a skoro ráno vstávate, keď to nepotrebujete?
Aby som predsa stále tak vyzerala (úsmev). Ale nie, žartujem, je to súčasť môjho režimu. Nespávam dlho, len chodím spať skôr a vstávam skoro… ideálne spím takých sedem hodín. Aj ja mám obdobia, keď si režim obrátim, trošku požúrujem, ale už nemám dvadsať a tie „rána po” trvajú niekedy aj niekoľko dní. Potom je to strata času, tak sa radšej vrátim k svojmu "dôchodcovskému“ režimu.
Staráte sa o svoje telo?
Starám sa o seba celkovo. Cvičenie, zdravá strava, spánok, veľa smiechu, aj to sú terapie. Snažím sa cvičiť pravidelne, ale nie som do pohybu zbláznená. Všetko to závisí od momentálneho nastavenia.
Účinkujete v tanečných súťažiach, je to pre vás skôr zábava alebo sa chcete niečo naučiť? Tancujete rada?
Tanečná šou je pre mňa výzva naučiť sa niečo nové, dostať sa do formy a užiť si tanec. Ale zisťujem, že je to aj pekná „makačka“, lebo ja som taký spontánny tanečník, podľa seba bez pravidiel, a teraz musím dodržiavať techniku, ktorá je mimoriadne náročná.
Video vzniklo v spolupráci s Mall.tv.
Rada sa smejete? Aj v divadle hráte v komédii Zajačik, spolu so Zuzanou Fialovou, Zuzanou Vačkovou a Noelom Czuczorom.
Milujem smiech. Smejem sa často, výrazne, nahlas, vlastne stále. Niekedy to neviem kontrolovať, ale to som ja.
Kamera vás má rada, ale v divadle máte menej príležitostí. Je to vaša voľba alebo súhra okolností?
Asi jedno s druhým. Nikdy som neuvažovala nad angažmánom v divadle, potrebujem svoju slobodu a na druhej strane ani neviem, do akého divadla by ma chceli. Som členkou divadla DPM, ktoré sme založili so spolužiakmi z VŠMU, ale aktuálne nepôsobím v žiadnej inscenácii.
Čítajte aj Byť obľúbená Slovenka v Česku?! Stačí mi byť obľúbená herečka, hovorí Svarinská
Ste rodená Bratislavčanka. Čo máte na svojom meste rada?
Patrím sem, mám tu svojich ľudí, spomienky na všetky zásadné životné udalosti. Páči sa mi, že je Bratislava taká malá a kompaktná. Mám rada Staré Mesto, kaviarne, bistrá, freshmarket – miesta, kde sa môžem stretnúť s priateľmi a zrelaxovať.
Čo máte rada na sebe, na svojom živote?
Mám rada slobodu, ktorú mi môj život poskytuje. Slobodu rozhodovať sa podľa seba a svojich pravidiel. Milujem, že môžem robiť, čo ma baví, realizovať sa v rozsahu, ktorý mi vyhovuje. Som šťastný človek. A mám rada, že sa viem za seba postaviť, aj keď to niekedy znamená vystúpiť zo zóny komfortu.
Aké máte plány?
Rada by som o nich hovorila, ale v dnešnej dobe mi neprináleží plánovať. Určite chcem pracovať, cestovať a stretnúť tých správnych ľudí.
Kristína Svarinská
Narodila sa 14. mája 1989 v Bratislave, vyštudovala jazykové gymnázium a VŠMU. Už v 11 rokoch účinkovala vo filme režiséra Vlada Balca Dážď padá na naše duše. Do detskej roly ju obsadila aj česká režisérka Michaela Pavlátová v snímke Nevěrné hry (2003). Je známa z televíznych seriálov ako Obchod so šťastím (2008), Keby bolo keby (2009), Panelák (2009–2010), aj z nedávnych seriálov Milenky, Hrobári či Sestričky. Účinkovala v romantickom trileri Lóve (2011), v českých filmoch 10 pravidiel ako zbaliť dievča (2014), v rozprávke Najlepší priateľ (2017), v českom filme Teroristka a v slovenskom trikovom filme Cesta do nemožna (oba 2019). Aktuálne kiná uvedú dve jej české snímky: Střídavka a Srdce na dlani.
