Kvalitných spracovaní sa dočkal Halloween v podobe trilógie či bábika Chucky v rovnomennom seriáli. Piaty diel legendárneho Vreskot mal premiéru vo februári. Ide síce o prvý film zo série, na ktorej sa nepodieľal režisér Wes Craven, napriek tomu si však snímka zachovala svoj vysoký štandard a fanúšikovia sa vďaka tomuto úspechu môžu tešiť na šieste pokračovanie.
Séria Hellraiser sa tento rok vráti v podobe nového filmu s Jamie Claytonovou v úlohe Pinheada. Chystá sa aj nový Evil Dead.
Nepochopenie tradície
Prvý Texaský masaker mal premiéru roku 1974 a stal sa kultovým filmom, ktorý zásadne ovplyvnil hororový žáner – práve vďaka nemu neskôr vznikli mlčanliví zamaskovaní vrahovia ako Michael Meyers či Jason Vorhees.
Príbeh čiastočne inšpirovali zločiny známeho sériového vraha Eda Geina, no režisér Tobe Hopper sa spoliehal skôr na vlastnú fantáziu než na fakty z miest činu. Vďaka tomu sa mu podarilo vytvoriť fascinujúcu rodinku kanibalov, žijúcich na okraji spoločnosti.
Hlavným protagonistom spomedzi nich je Leatherface (Kožená tvár), ktorý nerozpráva a správa sa viac ako malé dieťa než ako dospelý muž. Práve to mu dodáva osobitné čaro – kontrast medzi istou nevinnosťou a hrubou silou, ktorú využíva na brutálne vraždenie.
Humor a ľahkosť, ktoré sprevádzajú masaker nielen motorovou pílou, dodávajú prvým štyrom filmom iskru. Remaky, ktoré nasledovali, ich o ňu pripravili.
Nový Texaský masaker motorovou pílou má byť pokračovaním prvého filmu. Partia mladých dospelých sa snaží vybudovať z opusteného texaského mestečka prosperujúce stredisko plné života. Neprávom vyhodia z domu starenu, ktorá im prekáža v ich plánoch, a ona v dôsledku toho dostane infarkt a zomrie.
Svedkom celej situácie je Leatherface, o ktorého sa starena dlhé roky starala. Opäť sa preto pustí do vraždiaceho besnenia.
Podstatným faktorom v pôvodných snímkach texaského masakra je sociálna otázka. Južanská rodina žijúca na farme uprostred ničoho si musela nájsť vlastný spôsob života. Jej členovia držali pokope a spoliehali sa na to, že keď ich svet odvrhol, ešte stále majú jeden druhého. Zároveň sa spoločnosti pomstili tým, že sa na nej živili – doslova. A so štipkou svojského humoru.
V tohtoročnom masakri sa sociálna rovina rieši tiež. Nadšení mladí ľudia z mesta nemajú pochopenie pre životný štýl ľudí v polorozpadnutých a zaprášených budovách, pre ktorých sa život s pribúdajúcimi rokmi nijako nemení.
Je to od nich pokrytecké – chcú síce vybudovať niečo, čo bude prosperovať, životy tamojších obyvateľov ich však absolútne nezaujímajú. Nevnímajú ich ako ľudské bytosti, iba ako akýsi zbytočný pozostatok minulosti. Ich hnevu sa dá rozumieť len vtedy, keď na stareninom dome zbadajú konfederačnú vlajku.
Tvorcovia sa snažia do deja vsunúť aj tému strieľania na amerických stredných školách. Na jednej z postáv, ktorá takúto udalosť prežila, ukazujú následky vo forme PTSD. Je to síce aktuálne, no ani to neprinúti diváka s postavami súcitiť. Sú jednoducho príliš otravné.
Slabá final girl
Sociálny rozmer ide veľmi rýchlo do úzadia, keď sa dej filmu zmení na čisto krvilačnú jazdu. Nejeden hororový fanúšik ocení svieže a originálne spôsoby, akými sa Leatherface vŕši na svojich obetiach. Čoskoro sa mu však do cesty postaví jeho stará známa Sally Hardestyová, ktorá prežila besnenie v roku 1974.
Tvorcovia sa z tejto „final girl“ (žena, ktorá ako jediná prežije besnenie vraha v hororovom filme, pozn. red.) pokúsili urobiť kópiu neohrozených protagonistiek, akými sú napríklad Laurie Strodeová z Halloweenu či Sidney Prescottová z Vreskotu. Sally však do tohto rámca nijako nezapadá a rola pomstiteľky sa jej vôbec nehodí.
Snímka sa dá zhodnotiť ako obstojný horor, ktorý bežnému divákovi dokáže spôsobiť nevoľnosť a poriadne ho vydesí. Pre tých, čo si pamätajú Leatherfacea z prvých Hopperových filmov, je však veľkým sklamaním. Zostáva nám jedine dúfať, že sa dočkáme spracovania, ktoré obsiahne ducha pôvodného materiálu v miere, akú si zaslúži.
