Scott vysvetľoval, že v oblasti sci-fi námetov dlho nenatrafil na nič hodnotné, originálne a silné. Až Prometheus v ňom vzbudil nádej. „Riešime tu jedinečné, ďalekosiahle a provokatívne myšlienky,“ vyhlasoval. Za týmito odvážnymi slovami sa však toho vo filme veľa neskrýva. Fanúšik si skôr s povzdychom spomenie na filozofický podtext Blade Runnera. A čo sa týka budovania skľučujúcej atmosféry a vyvolávania strachu, v tom zase zostáva neprekonaný Votrelec. Od Scotta sa prosto očakávalo viac ako ponúka Prometheus. Hoci je v 3D.
Rok 2093 – kontakt Začalo sa to „pozvánkou“. Tak interpretovala archeologička Elizabeth Shawová (hrá ju Noomi Rapaceová) dávne obrazce z rôznych kútov planéty, ktoré poukazovali na rovnaké miesto vo vesmíre. Spoločnosť Weyland teda zorganizovala výskumnú expedíciu na vzdialený mesiac, kde by sa mohli nachádzať dôkazy o „Tvorcoch“. Bytostiach, ktoré azda na Zem priniesli život. Vesmírna loď Prometheus úspešne pristane v plánovanom cieli. Čoskoro sa ukáže, že nepristáli na mieste, kde vedecký tím na nič zaujímavé nenaďabí. Naopak. Nachádzajú sa tu všelijaké stvorenia. Vzhľadom na to sa dá skonštatovať, že účastníci vesmírneho zájazdu urobili pozoruhodné objavy. No napriek tomu nedopadla ich výprava úspešne.
Pochybná partia vedcov Viacerí členovia posádky Promethea majú byť vedecky podkutí, ale ťažko sa im to verí. Pôsobia tak, že svoju duchaplnosť iba predstierajú, prípadne sa nesnažia ani o to, súdiac podľa toho, ako naivne sa vedia zachovať pri prieskume neznámeho prostredia. Až sa zdá, že ich erudovanosť má vyplývať najmä z dômyselných technických pomôcok, ktoré používajú. Scott jednoducho narába oveľa suverénnejšie s obrazom ako s myšlienkami, ktoré majú mať váhu, opodstatnenosť, naliehavosť.
Jemu a scenáristom sa nepodarilo dosiahnuť ani to, aby postavy vyznievali zaujímavo po ľudskej stránke a nadviazali s publikom výraznejší kontakt cez emócie. Niekoľko motívov, ktoré ich majú zatraktívniť, síce tvorcovia vymysleli, ale narába sa s nimi tak, že hrdinov príliš neobohacujú o dramatický náboj, vnútorné napätie, rozpornosť… Napokon je na tom najlepšie ten člen posádky, ktorý nie je človekom – android David v hereckom podaní Michaela Fassbendera. V ňom sa dá vytušiť tajomstvo, nepredvídateľnosť, niečo, čo publiku nie je ľahostajné. A ešte sa s ním spája aj zopár príjemne hravých nápadov.
K čomu to dospelo? K pokračovaniu Napriek slabému podchyteniu postáv sa Scottovi pomerne dlho darí živiť napätie, k čomu dospeje, čo za veľké veci to odhalí a čím svoje rozprávanie vypointuje. Namiesto vzrušujúceho podávania odpovedí však prichádza vyvražďovanie členov posádky, súboje, úniky a výbuchy. Nie že by to všetko nebolo urobené na štandardne dobrej úrovni, len načo potom tie veľké slová o jedinečných, provokatívnych a ďalekosiahlych myšlienkach. Zvlášť, keď v závere tvorcovia nastoľujú novú otázku, čím očividne otvárajú cestu pre pokračovanie Promethea. Bez toho, aby naň publiku spravili poriadnu chuť. A ak sa ho chopia scenáristi Jon Spaihts a Damon Lindelof, môže to vyvolávať ďalšie rozpaky.
Aby bolo jasné, svet, v ktorom sa tento film odohráva, je obrazovo atraktívny a Ridley Scott sa opäť prejavuje ako zdatný remeselník. Takže Prometheus je vlastne výpravný sci-fi horor, ktorý vyčnieva nad priemer. Ak sa však pustíme do jeho porovnávania s kvalitami Votrelca, tak sa dá ísť s hodnotením Scottovej novinky nižšie. Bez váhania.
Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5
Prometheus / USA 2012 / scenár: Jon Spaihts, Damon Lindelof / réžia: Ridley Scott / hrajú: Noomi Rapaceová, Charlize Theronová, Michael Fassbender, Idris Elba a iní / slovenská kinopremiéra: 7. júna
