O svojej nahote sa rozhovorila pri spomienke na film La belle noiseuse. Nakrútila ho pred 21 rokmi s režisérom Jacquom Rivettom a na festivale v Cannes získal Veľkú cenu poroty. Hrala v ňom modelku a múzu maliara v tvorivej kríze. S týmto filmom potom prešla takmer celý svet. Až k nám sa nedostal. "Aby som bola úprimná, zdá sa mi, že nastal čas cien. Pre človeka ako ja, ktorý v hĺbke duše neprestajne pochybuje o vlastných možnostiach a schopnostiach, je to vyslovenie uznania. A možno dostávam ceny, lebo už starnem,“ spomenula štyridsaťosemročná herečka. V Moskve nedávno získala divadelnú Stanislavského cenu, ďalšie divadelné ocenenie vo Francúzsku a teraz Hercovu misiu.
Neuvažovala o hereckej kariére. V Montreale, kde sa od pätnástich rokov zdokonaľovala v angličtine, stretla na diskotéke režiséra Roberta Altmana. Vtedy už slávneho amerického filmára. "Povedal mi: Máte niečo do seba. Nechceli by ste byť herečkou a zahrať si v mojom filme? Spýtala som sa – a je za to veľa peňazí? Odpovedal, že áno. Z nakrúcania Altmanovho filmu zišlo, herečkou som sa však stala. Nie kvôli peniazom, ale z lásky k tejto profesii. Ako herečku aj ženu ma sformovali veľkí režiséri ako Rivette, Sautet či Chabrol,“ vysvetlila Emanuelle Béart.
Veľa skvelých režisérov nemá Oscara
"Americké kiná zarobia viac na pukancoch a kole, ako na amerických filmoch,“ povedal bez stopy irónie ruský režisér Andrej Končalovskij. Na Art Film Feste uviedol v nedeľu svoj film Dom bláznov – tragikomický obraz rusko-čečenskej vojny. Obraz devastácie ľudských životov aj duší tých, čo prežili, získal na festivale v Benátkach Veľkú cenu poroty. Končalovského majstrovstvo priblíži v stredu aj film Ujo Váňa. Originálna filmová adaptácia Čechovovej hry, ktorú v San Sebastiane ocenili v roku 1971 Striebornou mušľou.
"Hoci som v Spojených štátoch nakrútil šesť filmov, len jeden bol skutočne komerčný a hollywoodsky – Tango & Cash,“ povedal sedemdesiatštyriročný režisér. V Sovietskom zväze, z ktorého emigroval v roku 1980, sa pri tvorbe cítil nezávislejší. "Stačilo sa vyhnúť politickým témam, inak ste si mohli nakrúcať, čo ste chceli. S peniazmi nebol žiadny problém. V Spojených štátoch som mal šťastie, že po troch rokoch ničnerobenia som mohol robiť nezávislé filmy. Bol som však ich zlým producentom, niektoré sa vôbec nedostali do americkej distribúcie,“ povedal Končalovskij.
Dnes je podľa neho situácia v Hollywoode celkom iná ako v 80. rokoch. Vtedy tam bolo miesto aj pre talentovaných filmárov. "V 90. rokoch nastúpila globalizácia a Hollywood sa stal len fabrikou na peniaze, do ktorej investuje Wall Street,“ zhrnul skúsenosti spoza oceánu. "Ceny sú pre režiséra veľmi dôležité. Je to vyslovenie uznania, vyznamenanie vašej práce. Aj deti rady počúvajú slová chvály, aj dospelí. Čo potom samoľúbi muži,“ spomenul Andrej Končalovskij. "A že nemám Oscara? Koľko skvelých filmárov ho nemá,“ dodal jeden zo svetovo najuznávanejších ruských režisérov.
