Von Trier je kráľom provokácie
Jedným z posledných filmov, ktoré vzbudili medzi divákmi pobúrenie, bol Titane francúzskej režisérky Julie Docournau. Jej predchádzajúca snímka Raw je tiež tvrdým orieškom, keďže rozoberá tému kanibalizmu. Titane, v ktorom má hlavná postava sex s autom, sa okrem iného vyznačuje aj naturalistickými scénami, v ktorých je ľudské telo vystavované rôznym mukám – hlavná postava Alexia sa napríklad neúspešne pokúša o potrat pomocou vlásenky. Na minuloročnom premietaní v austrálskom Sydney údajne odpadlo 13 ľudí a ďalší odišli preč.
Podobná scéna s potratom sa objavila aj v dvojdielnej erotickej snímke Nymfomanka. Troch divákov, ktorí odpadli, museli odniesť z kinosály von. Dánsky režisér Lars von Trier však svojimi snímkami provokoval už predtým – v Antikristovi z roku 2009 sa napríklad nachádza scéna, v ktorej si jedna z postáv odstrihla klitoris. Počas premietania Antikrista na filmovom festivale v Cannes odpadli štyria diváci. Ekumenická porota mu vtedy udelila špeciálnu anticenu a film označila za mizogýnny.
Trierov posledný film Jack stavia dom, ktorý mal tiež premiéru v Cannes, je označovaný za najextrémnejší a najkontroverznejší film roku 2018. Snímka, ktorá zachytáva život brutálneho sériového vraha, si na svojej premiére síce vyslúžila 10-minútový standing ovation, no počas premietania opustilo kinosálu vyše 100 divákov. Nie je sa čomu čudovať – vo filme sa nachádzajú scény zobrazujúce vraždy detí a mučenie žien. Napriek tomu, že ide o artovú snímku, nie je jej názov žiadnou metaforou. Jack na konci naozaj vlastnoručne postaví dom – z mŕtvych tiel svojich obetí…
Film vraj vyvolal potrat
Na konci 90. rokov sa vyznamenala Záhada Blair Witch – na rozdiel od už spomenutých snímok sa jej u publika podarilo vyvolať skôr hrôzu ako znechutenie. V čase, keď film vstúpil do kín, ho totiž tvorcovia prezentovali ako autentický dokument. Mnohí z ľudí, ktorí si mysleli, že sledujú skutočné udalosti, zo strachu opustili kino.
V roku 1971 mala premiéru snímka Mechanický pomaranč od Stanleyho Kubricka, ktorá vznikla na motívy rovnomennej knihy z roku 1962. Dystopický film plný násilia, ktorý je v súčasnosti považovaný za kultový, polarizoval spoločnosť. Mechanický pomaranč bol zakázaný v Singapure, Brazílii či na Malte, a na istý čas dokonca aj vo Veľkej Británii.
O dva roky neskôr vstúpil do kín legendárny horor s názvom Exorcista, ktorý je považovaný za jeden z najstrašidelnejších filmov v histórii kinematografie. Diváci, ktorí predtým nič podobné nevideli, boli šokovaní, a mnohí nevydržali do konca – museli opustiť kinosálu.
Jedným z vôbec prvých filmov, ktoré šokovali verejnosť, bola snímka Freaks z roku 1932. Ide o jeden z najvplyvnejších a najvýznamnejších filmov vôbec. Hlavnými hrdinami sú hendikepovaní ľudia žijúci v cirkuse – v 30. rokoch išlo o kontroverznú tému, ktorá vyvolala pobúrenie tak u divákov, ako aj u samotného publika. To však nie je jediný dôvod, prečo boli ľudia šokovaní – na konci filmu sa nachádza scéna, v ktorej obyvatelia cirkusu z pomsty polapia ženu a urobia z nej ľudskú kačicu. Divákom sa teda naskytne pohľad na ľudské torzo pokryté dechtom a perím, bez oka a nôh, s vyrezaným jazykom a so zdeformovanými rukami. Jedna žena sa súdila s produkčnou spoločnosťou MGM, pretože kvôli filmu údajne potratila. Snímka Freaks bola zakázaná vo Veľkej Británii až do roku 1963.
Ako ďaleko sa až dá zájsť?
<A>Jedným z najkontroverznejších filmov vôbec je jednoznačne Srbský film. Horor z roku 2010 prekračuje azda všetky morálne hranice, ktoré existujú. Zobrazuje pedofíliu, nekrofíliu, incest aj brutálne vraždy. Film bol zakázaný na Filipínach, v Španielsku, Brazílii, Austrálii a na Novom Zélande.
Ďalším extrémom je francúzska snímka Mučeníci z roku 2008. Hlavnými postavami sú Lucie a Anna. Tie sa chcú pomstiť ľuďom, ktorí ich pred rokmi týrali. Režisér Pascal Laugier uviedol, že účinkovanie vo filme odmietlo viacero herečiek. Traduje sa, že majiteľ práv pre americké územie Bob Weinstein vydržal sledovať film necelých 20 minút.
Mučeníci sú súčasťou tzv. nového francúzskeho extrému. Ide o označenie kolekcie transgresívnych filmov francúzskych režisérov, ktoré vznikli na prelome 21. storočia. S názvom prišiel kritik James Quandt, ktorý tak chcel upozorniť na narastajúci trend otvárania tabu tém vo francúzskej kinematografii. Radia sa sem snímky ako Noc s nabrúsenou britvou, Sombre, In My Skin či Trouble Every Day.
