„Mám šťastie“
A ako si spomínate na Gándhího? Podobná otázka sa už slávnemu britskému hercovi musela opočúvať. Ale môže si za to sám, že sa k tejto jeho úlohe novinári stále vracajú. Indického vodcu stvárnil skvelo, no a má za to aj Oscara. Zatiaľ svojho jediného. Pre Pravdu navyše pred rokmi povedal, že mu neprekáža, keď si ho ľudia zvyčajne spájajú s dvomi-tromi príznačnými postavami. „Pre ktoréhokoľvek herca je to nádherné, pretože je to dôkaz, že medzi divákmi zarezonoval. Vždy je lepšie, keď si vás spájajú s dvomi-tromi úlohami, ako so žiadnou. Mám šťastie.“
Šťastie, ak sa to tak dá povedať, má Kingsley aj na tvár. Tá jeho nepatrí k bezvýrazným, všedným, nepodnetným, zanikajúcim. No a pracuje s ňou tak, že dokáHže presvedčiť v rôznych emocionálnych polohách a stvárniť povahovo značne odlišných hrdinov. To má vlastne na herectve rád. „Vždy si volím odlišné postavy, rád prekvapujem sám seba aj publikum. Táto pestrosť je na herectve vzrušujúca,“ uviedol pre Pravdu v čase slovenskej premiéry filmu Posledná légia (2007). A keď Kingsley cíti zmenu, neváha prijať ani projekt debutujúceho režiséra. Ako to bolo v prípade Jonathana Glazera a jeho kriminálky Sexy beštia (2000), kde hrá sociopatického zloducha Dona Logana. „Táto úloha v sebe mala čistú podlosť, a to ma priťahovalo,“ cituje herca, ktorý by nechcel byť škatuľkovaný, webová stránka avclub.com. Ak si ho teda ľudia spájajú najmä s dvomi-tromi postavami, Don Logan je podľa Kingsleyho jednou z nich.
Prehliadaného spoznal svet
Pre poodhalenie Kingsleyho vzťahu k herectvu a jeho motivácií je dobré vrátiť sa do jeho detstva. Narodil sa v roku 1943 v rodine lekára a modelky, ktorá účinkovala aj vo filmoch. Otca však malý Krishna Banji vnímal najmä cez jeho neprítomnosť. Neplnil vraj úlohu osobnosti, ktorá by ho viedla, a celkovo mu chýbal niekto taký, s kým by sa cítil bezpečne, kto by ho počúval a všetko s ním prežíval. „Takže na filme Dom z piesku a hmly ma priťahovalo, že moja postava bola takým vodcom, podobne ako postavy Izak Stern (z filmu Schindlerov zoznam – poznámka redaktora), Otto Frank (z Denníka Anny Frankovej), Meyer Lansky (z Bugsy) či Mahátmá Gándhí (z filmu Gándhí),“ uviedol Kingsley v rozhovore na stránke telegraph.co.uk. Inde zase spomína, že ako dieťa bol „prehliadaný i prepočúvaný“. Nikto ho nebral vážne a všetko, čo sa snažil vyjadriť, bolo znevážené, prekrútené alebo prerušené. Napokon sa mu však podarilo dosiahnuť to, čo si želal – aby ho počúvali, videli a neprerušovali.
Historka, ako ho prvý raz zaujalo herectvo, je o niečo zábavnejšia. Bol ešte malý, keď v selfordskom kine videl čiernobiely film o osirelom talianskom chlapcovi Peppinovi, z dediny, ktorú zbombardovali vojaci, a jeho jediným spoločníkom bol oslík. „Vyzeral som celkom ako on a na konci filmu som bol zaliaty slzami. Rozhodol som sa, že on je ja a ja som on.“ A potom ho majiteľ kina ukázal ľuďom a vyhlásil, že toto je malý Peppino. Vtedy si Ben povedal, že je to celkom fajn a nasledujúce roky sa správal tak, ako by bol chlapcom s oslíkom a sledoval ho neviditeľný štáb s kamerou.
Objatie od Anglicka
Hoci sa v poslednom období zameriava na film, profesionálnu kariéru odštartoval na divadelných doskách a v roku 1967 sa stal členom Royal Shakespeare Company. Niekedy v tom čase sa už objavoval v televíznych seriáloch, ku ktorým neskôr začali pribúdať aj televízne filmy. Prvá veľká netelevízna úloha ho však čakala až pri spomínanej trojhodinovej snímke Gándhí, ktorú v roku 1982 nakrútil uznávaný britský režisér Richard Attenborough. Odvtedy spolupracoval s ďalšími renomovanými filmármi, okrem iných s Barrym Levinsonom, Stevenom Spielbergom, Romanom Polanským či Martinom Scorsesem. A po všetkých tých skúsenostiach Kingsley pekne vysvetľuje, čo sa snaží v hereckom výraze dosiahnuť. „Dúfam, že moja herecká cesta speje k tomu, aby som bol čoraz úspornejší. Ako tí úžasní japonskí maliari, ktorí začínajú tak, že maľujú obraz jazera, stromu, dvoch rybárov a vtáka 32 ťahmi, a keď majú 107 rokov, urobia to jedným,“ povedal v rozhovore na stránke Telegraphu.
Kolujú o ňom zvesti, že sa dáva oslovovať titulom sir a vraj to platí i pre jeho návštevu v Trenčianskych Tepliciach. Vyžaduje si to teda? „Stala sa z toho akási prezývka. Ako Benji. Je to zábavné,“ cituje Kingsleyho webová stránka the-talks.com. S tým, že tento titul považuje za „krásne objatie od Anglicka“. Vraj keď je v New Yorku alebo Kalifornii, ľudia ho zdravia, vrhajú sa k nemu, trasú mu rukou a hovoria, ako sa im páči to, čo robí. Angličania takí vrúcni a otvorene vďační nie sú. Titul sir to však vyvažuje. „Odrazu premiér a kráľovná povedia: Ó, my vieme, že ste tu,“ dodal Ben Kingsley.
Jellicoe, Shakespeare, Šáhdžahán
Jeho stvárnenie Gándhího je dodnes pripomínané a možno viac, ako by si herec želal. Sám však túži po ďalších úlohách, ktoré by vychádzali zo skutočných historických osobností. Admirál Jellicoe, ktorý v roku 1916 viedol britskú flotilu do bitky pri Jutsku, patrí medzi tieto osobnosti. A Kingsley pridal ešte dve. „William Shakespeare, umierajúci vo svojom dome a diktujúci poslednú vôľu svojmu právnikovi. No a Šáhdžahán, ktorý postavil Tádž Mahal.“ Hádam sa z toho podarí niečo zrealizovať. Bola by škoda, keby tvorcovia nevyužili schopnosti Bena Kingsleyho, keď je pri chuti. Veď, ako vraví, byť pred kamerou je preňho stále zábavné. Pretože na filmovom pľaci, vo chvíli medzi slovami „akcia“ a „stop“, pociťuje nevšedne veľké súkromie.
