„Bol to vždy sviatok, návrat do detstva a útek. A teraz nám ten sviatok vzali,“ spomína mladý muž, fanúšik Spider-Mana, na chodenie do kina na filmy o svojej obľúbenej postave, zatiaľ čo sa prehrabuje zbierkou komiksov.
Ruský filmový priemysel sa snaží zaplniť medzeru v ponuke svojimi snímkami. V novej komédii Artek napríklad cestujú deti na letnom tábore v čase, stretávajú svojich rodičov v roku 1988 v pionierskom prázdninovom zariadení a snažia sa dostať späť do budúcnosti.
Námetom tak film nápadne pripomína americkú sci-fi komédiu Návrat do budúcnosti z roku 1985. To je podľa spomenutého obdivovateľa Spider-Mana typické. Postavy z ruských filmov o hrdinoch sú podľa neho často nízkonákladové kópie hollywoodskych snímok a amerických komiksov.
Táto stratégia ale nefunguje a diváci sa ruským filmom vyhýbajú. „Ľudí nemôžete násilím naháňať do kín. Musia sa rozhodnúť opustiť dom, ísť v pokladni a kúpiť si vstupenku. To znamená, že človek musí mať vôľu a chuť investovať čas a peniaze a ísť do kina,“ vysvetľuje filmový kritik Anton Dolin. V tom sa filmy premietané v kinách podľa nej líšia od televíznej propagandy, ktorá divákov nič nestojí.
Dmitrij Butyrin, fanúšik marveloviek, neváhal ísť 500 kilometrov zo svojho domovského Novosibirsku do Kazachstanu, aby si pozrel novú snímku. Obával sa totiž okrem iného toho, že keby si film hľadal na internete, mohol by napríklad naraziť na spoilery čiže kľúčové časti deja.
„Chcel som byť súčasťou globálnej bubliny, diskusií a chápať vtipy. Cítiť sa jednoducho súčasťou civilizácie,“ vysvetľuje Butyrin.
