Objavíte sa v seriáli Nemocnica, ako sa vám hralo v nemocničnom prostredí?
Nemocničné prostredie ma fascinuje. Väčšina scén sa však točí veľmi komplikovane. Pacienti prichádzajú do nemocnice s rôznymi, často absurdnými zraneniami a tvorcom dá veľa námahy, aby všetky scény boli pre diváka uveriteľné. Herci musia v týchto vyhrotených situáciách pracovať s absolútne autentickými emóciami. Dôležitá je preto detailná príprava. Režisér Ján Novák je vždy pripravený na sto percent a myslím si, že to na výsledku vidieť.
Ste fanúšikom seriálov z nemocničného prostredia? Trúfli by ste si niekedy stvárniť lekárku?
Rada si pozriem film alebo seriál s touto tematikou. Lekárov obdivujem za ich prácu a odhodlanosť, zahrať si lekárku by bola pre mňa pocta. Jazyk lekárov je však veľmi špecifický, používajú veľa latinských výrazov. Musíte pretlmočiť diagnózu tak, aby bolo vidieť, že jej aj rozumiete. Naučiť sa text väčšinou nie je problém, ustavičný tréning mozgu pamäť zlepšuje, no jazyk lekárov je naozaj náročný.
V seriáli Divoké kone ste si zahrali hlavnú postavu, ste známa svojou láskou ku koňom. Chodíte si ešte občas zajazdiť? Máte na to čas?
Ako dieťa som bola presvedčená, že keď budem veľká, budem mať koňa. Teraz už som veľká, ale na kúpu koňa mi chýba tá detská odvaha. Uvedomujem si tú zodpovednosť, lebo sama kúpa koňa je najmenej. Dôležité je mu venovať čas a ten ja popri svojej práci naozaj nemám. Tento rok som sedela na koni "až” dvakrát (smiech). Na narodeniny som od svojej dablérky Moniky dostala skokový kurz, takže si budem musieť môj čas inak naplánovať a veľmi sa na to teším.
Pozrite si fotografie Moniky Šagátovej z jej televíznych úloh.
V poslednom čase vás vidieť najmä v seriáloch, či už sú to Oteckovia, alebo Pán profesor. Láka vás aj účinkovanie vo filme?
Každý herec túži počas života natočiť aspoň jeden film, ja nie som výnimkou. Tiež túžim hrať vo filme, ktorý bude mať výpovednú hodnotu s jasným odkazom, a zároveň bude aj divácky úspešný. Som vďačná, že môžem účinkovať v seriáloch, získavam tak skúsenosť s hraním pred kamerou, ktoré je úplne odlišné od divadla, a môže mi pomôcť aj pri filme.
Mnoho vašich kolegov sa popri herectve venuje aj inej práci – Jana Kvantiková napríklad pracuje v kaviarni. Vy pracujete na zubnej klinike. Baví vás to? Máte popritom dosť času na to, aby ste sa venovali herectvu?
Som rada, že som si našla prácu, v ktorej sa cítim dobre a ktorá ma baví. Na zubnú kliniku som nastúpila v druhej vlne pandémie s cieľom pomôcť zdravotníkom. S mojou úzkou špecializáciou nebolo vôbec jednoduché nájsť zariadenie, kde by sa to dalo. Nakoniec som skončila na recepcii súkromnej kliniky, no nepredpokladala som, že tam ostanem aj po tom, čo sa otvoria brány divadiel. No mám skvelé kolegyne a šéfku, ktorá ma podporuje a umožňuje mi venovať sa hereckej práci popri zamestnaní.
Po tom, čo kultúrny sektor zasiahli následky pandémie, sa mnoho umelcov muselo uchýliť k vedľajšej práci. Berú to ako dočasné riešenie alebo je lepšie si takúto prácu udržať pre prípad, že by sa pandémia vrátila?
Človek nikdy nevie. Umelci na Slovensku to mali ťažké aj pred pandémiou a počas nej boli úplne na poslednom mieste. Keďže podpora pre umelcov bola a je stále minimálna, je logické, že sa musia uchýliť k inej práci. Väčšina sa umením neuživí a musia robiť aj vo dvoch-troch zamestnaniach.
Foto: Smile Design Clinic
Majú mladí herci dostatok možností, ako sa uplatniť, či už v divadle, alebo v televízii?
Každoročne VŠMU absolvuje približne 15 hercov, takisto je to na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Keď ešte pripočítame všetky konzervatóriá a súkromné konzervatóriá, hercov je nespočetne veľa, no stále je to približne rovnaký počet ako v okolitých krajinách. No na Slovensku je málo príležitostí, čo je asi spôsobené nezáujmom Slovákov o umenie. V okolitých štátoch je príležitostí pre hercov oveľa viac.
Veď len v Prahe je približne 75 profesionálnych divadiel. Približne toľko ich máme u nás na celom Slovensku. V Česku by ste len ťažko našli mesto, ktoré nemá profesionálne divadlo. U nás sa dajú nájsť dokonca krajské mestá, ktoré stále nemajú žiadnu divadelnú scénu. Ani Bratislava stále nemá vlastné mestské divadlo.
V SND účinkujete v inscenáciách Apartmán v hoteli Bristol a Pred západom slnka. Čo je na týchto hrách výnimočné? Ako by ste opísali postavy, ktoré v nich stvárňujete?
Tieto inscenácie sú žánrovo rozdielne. Apartmán v hoteli Bristol je komédia, ktorú dramatizoval Daniel Majling z poviedok Roalda Dahla. Stvárňujem tam postavu dcéry Diany, ktorú otec využíva ako volavku na mužov. Tých potom dohadzuje svojej mladšej dcére. Pred západom slnka je sociálna dráma, v ktorej hlavnú postavu stvárňuje geniálny Martin Huba. Predstavujem postavu jeho najmladšej dcéry Otílie, ktorá je zakríknutá a za muža si vybrala burana. Celý život sa otcovi snaží dokázať svoju dokonalosť, ale vôbec sa jej to nedarí, skôr naopak.
Výnimočné na týchto hrách je to, že som mohla stáť na javisku s osobnosťami slovenského divadla, ako je Martin Huba, Emil Horváth, Emília Vášáryová, Zdena Studenková, Kamila Magálová, František Kovár a ďalší, od ktorých sa môžem učiť, vnímať ich herecké umenie, dostávať rady a konštruktívnu kritiku, ktorá ma posúva vpred. Som im za to nesmierne vďačná.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Okrem toho hráte aj v čiernej komédii Šváby. Boli ste súčasťou tvorivého procesu tejto inscenácie? Ako by ste porovnali účinkovanie v komédii s účinkovaním v dráme? Čo vám je bližšie a čo je náročnejšie na stvárnenie?
Šváby vznikli ako prvá inscenácia občianskeho združenia Divadelné šváby, ktoré tvoria kamaráti a bývalí spolužiaci z VŠMU. Scenár, na ktorom sme spoločne pracovali priamo na javisku, napísal Samuel Šimko. Finálna verzia je prácou nás všetkých a bolo to naozaj príjemné a zábavné skúšobné obdobie na rôznych miestach Bratislavy.
Paradoxne je pre mňa komédia na spracovanie a interpretovanie ťažšia ako dráma, pretože urobiť vtipnú inscenáciu tak, aby nebola trápna, nie je úplne ľahké. Každý má rád inú formu humoru, ja nemám veľmi rada lacný, jednoduchý humor, ktorý funguje na každého. Považujem sa skôr za dramatickú ako za komediálnu herečku, v dráme sa cítim oveľa bezpečnejšie, aj keď hrať každý večer dramatické predstavenie je vyčerpávajúce. Zdravé vyváženie je to, čo herec potrebuje.
Zahráte si tiež v pripravovanom seriáli Einstein. Akú postavu stvárnite? Vraj ste sa kvôli tejto úlohe učili strieľať zo zbrane. Aká to bola skúsenosť?
Keď si spomeniem na seriál Einstein, vždy sa iba usmejem. Na každý jeden natáčací deň som sa tešila, odchádzala som s úsmevom na tvári a plná energie, aj keď to niekedy bolo naozaj náročné. Prvýkrát sa mi stalo, že som rozbíjala kolegovi o hlavu cukrovú fľašu. Po natočení obrazu som z toho bola taká vystrašená, že mi začali tiecť slzy. Samu ma to prekvapilo. Upokojovali ma, že to naozaj nebolelo (smiech).
Celý inscenačný tím – režisér Martim Kazimír, kameraman Majo Žilinčan, producent Martin Jerz a ďalší – bol neskutočne profesionálny a vždy pozitívne naladený. V seriáli stvárnim postavu Júlie Kovárovej, hackerky a rebelky.
Viacero osobností z umeleckej sféry nedávno napísalo list, v ktorom žiadajú odchod Igora Matoviča z jeho funkcie. Okrem toho sa slovenskí umelci angažovali napríklad aj v protestoch Za slušné Slovensko. Je dôležité, aby sa umelci takýmto spôsobom vyjadrovali k súčasnej politickej a spoločenskej situácii?
Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sa angažoval každý občan. Čím viac ľudí bude aktívnych, tým budeme mať väčšiu šancu udržať fungujúcu demokraciu. V našej súčasnej spoločnosti je síce veľa ľudí nespokojných, ale majú problém svoje požiadavky otvorene komunikovať. Herci sú predurčení komunikovať a celý život nastavujú spoločnosti zrkadlo, stávajú sa tak prirodzene aj jej tvárou.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Okrem herectva máte aj spevácky talent. Neplánujete sa venovať hudbe? Nepremýšľali ste niekedy nad účinkovaním v muzikáli?
Pred VŠMU som vyštudovala konzervatórium, kde sme naskúšali aj muzikál Mamma Mia! a Mozart. Stále ma to láka, tak uvidíme, či mi muzikál ešte niekedy príde do cesty. Najväčšiu radosť by som tým spravila mojej mame. Osobne si však myslím, že mám hlas prispôsobený skôr na džez, aj keď som prešla rôznymi štýlmi.
Monika Šagátová (30)
Slovenská televízna a divadelná herečka. Absolvovala konzervatórium a neskôr odbor herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Niekoľko rokov sa venovala modelingu. V seriáli Divoké kone stvárnila hlavnú úlohu Hany Kopeckej. Okrem toho si zahrala v seriáloch Oteckovia a Pán profesor, objaví sa tiež v Nemocnici a v pripravovanom Einsteinovi. V Slovenskom národnom divadle účinkovala v inscenáciách Pred západom slnka a Apartmán v hoteli Bristol. Hrala tiež v autorskej inscenácii Šváby. Popri herectve pracuje na zubnej klinike.
